Najstaršie nástroje na ZemiOd praveku ku staroveku (30 tisíc až 500 p.n.l.)

Najstaršie obdobia, v ktorých môžeme hovoriť o prvých vedeckých poznatkoch delíme na doby kamennú, bronzovú a železnú. V rôznych končinách sveta nastali v rôznom čase – kým v Turecku sa našli dôkazy o používaní medi už v roku 6200 p.n.l., v Austrálii mali domorodci ešte donedávna dobu kamennú.

Prvé ľudské nástroje sa vyrábali z kameňa a ostrého pazúrika. Druhou najvýznamejšou surovinou boli zvieracie kože, až do staroveku a vynálezu krosien a tkaného plátna. Prvé lode boli člny vydlabané do kmeňov stromov – voľakedy boli člny pre dopravu dôležitejšie ako pozemná doprava, pretože tá si vyžadovala rovné a udržiavané cesty. Prvý tavený kov bola meď, neskôr pribudla zliatina medi a cínu – bronz. Prvými kľúčovými civilizáciami boli Čína a Egypt, kde sa ľudia naučili používať kovy na uspokojenie mnohých svojich potrieb.

V Amerike sa našli prvé šípy z roku 9000 p.n.l. V tom čase v Mezopotámii sa začali ľudia venovať roľníctvu. Táto oblasť dala svetu aj koleso – zrejme okolo roku 3000 p.n.l., naisto to nevie nikto. 2500 p.n.l. používali ľudia v Indii tehly. O tisícku rokov neskôr používali Čínania bronz a naučili sa tkať hodváb. So železo prišli ako prví Chetiti zrejme okolo roku 1500 p.n.l., po storočiach sa táto zručnosť dostala do Egypta, či napríklad do Nigérie v tzv. nockej kultúre.

Starí Rimania si vážili múdrosť nadovšetkoStarovek (600 p.n.l. – 500 n.l.)

V Čine už v staroveku používali ľudia počítadlo. Vedecký pokrok šiel ruka v ruke s obchodom a investíciami. Bohaté a mocné ríše mali k dispozícii množstvo zdrojov a surovín. Za zakladateľa západného spôsobu ponímania vedy sa považuje Aristoteles. Grécko vyprodukovalo veľa slávnych vynálezcov, cestovateľov, filozofov, matematikov a pozorovateľov. Spomeňme napríklad Archimeda a z jeho počinov veľmi praktickú skrutku, používanú v čerpadlách na dopravu vody. Gréci vynašli i automat na mince, položili základ klasickému západnému lekárstvu. V tejto dobe už veda začala masívne slúžiť aj vojnovému úsiliu mestských a štátnych celkov.

K starovekej Číne patria vynálezy papiera, strelného prachu, seizmoskopu. Objav magnetickej ihly a zhotovenie kompasu umožnilo dlhšie a bezpečnejšie cestovanie po mori a naprieč púšťou. Moc čínskych ríš sa opierala napríklad aj pestovanie ryže, ktoré vieme doložiť do roku 4000 p.n.l. – obyvateľstvo bolo dostatočne živené a mohlo sa rozmnožovať. Samozrejme, veľkú mieru na zdraví a predlžovaní veku ľudstva mala aj medicína. Čínania používali akupunktúru na stimulovanie nervov už v staroveku. V staroveku sa mohutne rozšírilo pestovanie nových rastlín, zodpovedné vodohospodárstvo, vynašli sa nové lieky, matematické postupy a množstvo technológii, ktoré pretrvali dodnes.

Starým Rimanom priznávame vynález betónu, zdokonalenie vodného mlynu či konštrukciu stavebných žeriavov.

Vedomosti uložené v jedinej z vesmíru viditeľnej stavbe - Čínsky múrRanný stredovek (500 – 1100)

V tejto dobe Európa zaostávala za Činou a arabským svetom, s ktorým sa zatiaľ nedostala do konfliktu.  Arábiu ovplyvňovali poznatky z Indie a Perzie, začalo sa používať číslo nula, z Indie prevzali desiatkovú sústavu. Arabskí lekári boli v tomto čase najlepší na svete, samostatnou profesiou už boli lekárnici.  Matematici a astronómi mali svoje obdobie. Arabi vynašli astroláb, vedeli kresliť presné hviezdne mapy, ktoré slúžili pri navigácii. Písali pokročilé knihy a štúdie, z ktorých potom čerpali ostatné kultúry. Arabskí konštuktéri opierali svoje stroje o silu tečúcej vody, ozubené kolesá, či silu zvierat. Ich znalosti geografie prispeli k najpôsobivejším a najpresnejším mapám vo vtedajšom svete.

Čínania začali s očkovaním a pichaním injekcií. Stavali výborné lode – džunky. Pušný prach ale používali len na ohňostroje a signály, na vojenské účely ho začali používať až Európania. Čínania prišli aj s riečnou loďou s pohyblivým zadným kormidlom, drevenými strojmi na zavlažovanie, tkanie, či dvíhanie nákladov. Boli veľmocou v pestovaní zeleniny. Okolo roku 1090 v Kchaj-fengu zhotovil vynálezca Su Sung vežové hodiny, ktoré poháňala voda a kde hodiny odbíjal gong. Číňanom vďačíme aj za prvý tlačiarensky lis, prvá tlačená kniha na svete pochádza odtiaľto zrejme z roku 868.

Prvé vzdelávacie inštitúcie univerzitného typu vznikli v Káhire, Bagdade, Códrobe a Samarkande. Bagdad bol centrom objavovania zákonitostí v chemickom odbore. Toto obdobie bolo vrcholom pre pokrok v Číne a Arábii, postupne sa začal spomaľovať.

Križiaci bojovali, ale aj nosili domov novinkyVrcholný stredovek (1100 – 1460)

Európania začali dobiehať východný svet. Hoci ich vojenské výboje vo forme križiackych výprav spôsobili veľa zla, pre európsku vedu nastalo obrodenie. Prelomová matematická práca Taliana Leonarda Pisana vychádzala z arabských kníh. Angličan Roger Bacon zase čerpal z moslimských poznatkov získaných zo Španielska. Do Európy prišli nielen hygienické a kultúrne návyky, ale aj papier, hoci Európania z väčšej časti boli stále negramotní.  Nové myslenie a vedmosti priniesli dobrodruhovia typu Marca Pola. Keď padla Byzantská ríša, veľa učencov odtiaľto sa uchýlilo do Talianska na benátskych a janovských lodiach.

V Amerike vrcholili ríše Aztékov, Inkov a Mayov. Aztéci mali kalendár, kde rok mal 18 mesiacov a 5 nešťastných dní.

Čínu dobyli Mongoli – napriek surovým vojnám sa postarali o zavedenie medzikontinentálnych obchodných trás, podporovali vznik nových inštitúcií ako inštitút moslimskej astrónómie v Pekingu. Niektorí antropológovia sa domnievajú, že hoci západ má o Mongoloch negatívne predstavy, práve Mongoli spojili východ so západom. V Číne fungoval mohutný systém mandarínov – administratívy. Každý úradník musel byť gramotný, čo veľmi pomohlo k vedeckému rozvoju.

Okolo roku 1300 prišiel v Európe vynález okuliarov. Zaujímavé je, že najskôr pre ďalekozrakých, šošovky pre krátkozrakých sa začali brúsiť až o dvesto rokov neskôr. V roku 1275 sa uskutočnila prvá zdokumentovaná pitva ľudského tela.  Roger Bacon dal dokopy zákonitosti odrazu a lomu. Vo veľkom sa začali objavovať pálenice – mnísi v kláštoroch destilovali víno na alkoholické nápoje. Stredovek podľa niektorých končí objavením Ameriky, podľa iných vynálezom Guttenbergovej kníhtlače, ktorá spôsobila ohromnú informačnú revolúciu.

Leonardova štúdia telaRenesancia (1460 – 1600)

Európa sa prebúdza s novou tvárou. Prichádzajú veľkolepé námorné objavy, nová filozofia a nový pohľad na svet. Východný svet sa začal uzatvárať do seba a pokrok tu upadal. Hoci napríklad Kórjeci zostrojili loď zo železa. Vďaka objavu Jakubovej tyče dokázali západní námorníci určiť polohu lode. Nový typ plachtového systému umožnil križovať moria aj za nepriaznivého vetra. Príchod Európanov do Ameriky spôsobil koniec rozmachu tunajších ríši, z ktorých niektoré dokázali stavať pozoruhodné mestá.

Renesančný človek sa už neuspokojoval s náboženským vysvetľovaním sveta a začal veci skúmať sám. Tak prišlo napríklad k pamätnému stretu Galilea Galileiho s cirkevnou vrchnosťou. Galileo skonštruoval ďalekohľad, ale aj teplomer. Astronóm Tycho de Brahe síce nemal ešte ďalekohľad, no voľným okom určil polohu 777 hviezd. S novými astronomickými teóriami prišiel Kepler.  Giordana Bruna za jeho názory, že Zem nie je stredom vesmíru a ten je nekonečný ešte upálili.

Okolo roku 1500 už existovali vreckové hodinky a okolo 1590 aj mikroskop. Martin Behaim zostrojil v roku 1492 prvý glóbus.  Andreas Vesalius prišiel s podrobným atlasom ľudského tela. Hoľanďania v 16. storočí zdokonalili veterný mlyn tak, že už neslúžil len na mletie obilia, ale mohli sa pustiť do vysúšania zeme a získavania novej zeme. V roku 1517 vyšla prvá kniha o chirurgii. Krátko nato v Londýne založili Kráľovskú lekársku spoločnosť. Prišiel objav malého krvného obehu, priekopnícke práce o magnetizme a elektrine.

V renesancii sa zrodil nesmrteľný duchc Leonarda da Vinciho, ktorý skĺbil umenie s vedou a pozoruhodnými nápadmi. Hoci sa jeho vynálezy – napríklad lietadlo, vrtuľník, padák, či ponorka – nemohli ešte realizovať, nakoniec na ne predsa len došlo.

Sir Isaac Newton18. storočie

Ľudstvo si začalo čoraz intenzívnejšie podmaňovať prírodné sily. Európania hľadali cestičky ako bádať a nedostať sa do rozporu s oficiálnymi dogmami. Prišiel vynález skrutkového lisu, barometru, teplomera, vývevy, sejačky, ktorá siala do úhľadných riadkov a zároveň ničila burinu. Christiaan Huygens v roku 1657 zostrojil na základe Galileovho nápadu prvé presné kyvadlové hodiny. Vojenská technika, delá sa stávali čoraz hrozivejšími nástrojmi.

Descartes prišiel s tézou, že pravda je len to, čo sa dá overiť dôkazom alebo úvahou. Isaac Newton prišiel s teóriou gravitácie a ďaľšími užitočnými poznatkami. Zostrojil tiež zrkadlový ďalekohľad. Edmund Halley vypočítal cestu Halleyho kométy.

 

V Paríži založili v roku 1666 Akadémiu vied. Robert Boyle sa preslávil svojou prácou v chémii, Viliam Harvey v medicínskom odbore. Viliam Gilbert študoval elektrické javy. Prišiel objav logaritmov a logaritmického pravítka, ktorý umožnil vedcom podporovať ich teórie matematickou cestou.

Parný strojVek pary a priemyselnej revolúcie (18. storočie – 1835)

Revolúcia v priemysle znamenala aj revolúciu v dennom živote ľudí. Prelom bol vynález parného stroja, ktorý sa pripisuje Jamesovi Wattovi, hoci Thomas Newcomen zhotovil prvý nedokonalý banícky parný stroj už v roku 1712, čiže 24 rokov pred Wattovým narodením. Ten na svojom stroji pracoval celý život, neustále ho zdokonaľoval, registroval si nové patenty a dokonca založil aj prvú továreň na výrobu parných strojov. Trvalo síce niekoľko desaťroční, kým para ovládla svet, nakoniec prišlo k novému spôsobou cestovania pre masy. Prvou parnou železnicou na svete sa stala trať medzi Manchesterom a Liverpoolom.

V roku 1800 Alessandro Volta vymyslel prvú batériu -Voltov článok. Začalo sa vo veľkom očkovať proti kiahňam. Vo Francúzsku za Napoleona zaviedli metrický systém litrov, kilogramov, metrov, ktorý šírili do krajín, ktorý malý vojvodca dobyl. John Harris prišiel s námorným chronometrom, Claude Chappe s semaforickým systémom odosielania správ.

Benjamin Franklin experimentoval s elektrinou, či zmenou letného času. Michael Faraday má na svedomí prvé dynamo. Joseph-Marie Jacquard zhotovil stroj na dierne štítky – prvý predchodca počítača. Humprey Davy vynašiel bezpečnostnú banskú lampu, ktorá zachraňovala životy miesto povestných kanárikov. Prišli plynové lampy, tabuľky chemických prvkov a množstvo ďaľších pozoruhodných vynálezov, myšlienok a teórií.

 19 storočie – po Prvú svetovú vojnu 1914Thomas Alva Edison

Svet sa stal príliš malým miestom, aby sa nedal precestovať celý – ako naznačil už Jules Verne vo svojej knihe Cesta okolo sveta za 80 dní.  Parné stroje boli na svojom vrchole a postupne ich začiatkom storočia začali nahrádzať elektrina a nafta. Edwin L. Drake našiel v americkej Pensylvánii veľké zásoby ropy len 22 metrov pod zemou. Prvý ropný vrt teda nebol veľmi veľký.

O slovo sa začali hlásiť prvé autá (a aj prvé bicykle). Nemec Gottlieb W. Daimler vynašiel benzínový motor s vnútorným spaľovaním. Henry Ford začal vyrábať autá sériovo, zároveň nastolil nové ekonomické teórie. No nielen benzín sa mohol vyrábať z ropy – ľudstvo objavilo plasty, pneumatiky, čistiace prostriedky, umelé hnojivá, farby, nylon, kaučuk, Nobelov dynamit. Prvý plast – bakelit – sa pripisuje Leovi H. Baekelandovi. Ľudia začali stavať hydroelektrárne na vodný pohon.

Prišli legendárni vynálezcovia ako Alexander Graham Bell (telefón), Whitcomb L. Judson (zipsový uzáver), George Eastman (dagerotypiu premenil na bežne dostupné fotografovanie, prvý fotoaparát pomenoval Kodak). Thomasovi Alvovi Edisonovi sa pripisuje viac ako stovka vynálezov. Najznámejšie sú žiarovka, fonograf na záznam zvuku, elektráreň, filmový projektor a kinematograf.

Nemec Heinrich Hertz dokázal existenciu elektromagnetických vĺn, čo umožnilo vznik rádiu. Zeppeli objavil vzducholode, ktorým sa hovorí dodnes po svojom autorovi. Bratia Wrightovci sa odpútali od zemek vztlakovou silu a nie teplým vzduchom. Ernest Rutherford prišiel s objavom atómového jadra, Samuel Morse so svojou abecedou, Mendelejev so svojou tabuľkou periodických prvkov.

Rozvoj aviatiky sa uberal zároveň s vojnouNepokojný vojnový svet a veda (1914 – 1949)

Vojna znamenala, že veda a technika sa podriadili svetovým armádam. No viedlo to aj k objaveniu mnohých vecí prospešných v mieri. Vojna zmenila aj napríklad nový prístup k demokracii, právu národa na sebaurčenie, či postavenie žien v spoločnosti. Z mierových vynálezov spomeňme práčku, či prvý televízny systém Johna Logieho Bairda. V roku 1929 začala vysielať londýnska BBC. Elektrónky nahradili tranzistory frimy Bell Telephone Company v USA, skutočná revolúcia elektrotechniky.

Nemecky Volkswagen začal vyrábať lacné autá dostupné pre široké masy. Plasty a syntetické materiály začali prenikať do odevného priemyslu, šaty zlacňovali. Alexander Fleming si náhodou všimol, že pleseň zabíja baktérie a na svete bol penicilín. Franzúci objavili vakcíny proti tuberkulóze. Na liečbu cukrovky sa začal používať inzulín.  V Amerike otvorili prvú krvnú banku a začali používať krvnú plazmu. László Biró dal svetu guličkové pero, Frank Whittle tryskový motor.

Nuž, a k čomu viedli vojnové vynálezy? Prišiel napríklad sonar, nebývalý rozmach letectva, prvý radar. Angličania pri dekódovaní nemeckých správ používali predchodcu počítača. Enrico Fermi v roku 1934 študoval štiepenie uránu a reťazovú reakciu. Američania v tajnom projekte v Los Alamos zhotovili prvú atómovú bombu. Bočným efektom tejto strašnej zbrane bolo skonštruovanie atómových hodín, najpresnejšej technológie na svete.

Planéta Zem, náš domovModerný svet

Veda v modernom svete sa už nedá zhrnúť do pár slov. Existuje mnoho smerov, univerzít, inštitúcií, vedeckých cien, či uznávaných vedeckých podujatí. Každý deň sa v správach zo svete stretáme s novými objavmi a technológiami.

Existuje niekoľko veľmi vážnych otázok, ktoré musí ľudstvo v budúcnosti vyriešiť na vedeckej úrovni. Sú to enviromentálne a klimatické otázky, energetické a surovinové problémy našej ťažko skúšanej planéty, či potravinová otázka – ako nakŕmiť neustále sa rozrastajúcu populáciu ľudstva? Veda má čo povedať aj v čím ďalej zložitejších geopolitických a ekonomických vzťahoch. Počas písania tohto článku Americká NASA zverejňuje prvé fotografie z Marsu. Vo vesmíre je toho veľmi veľa, čo ešte nepoznáme.