Najslávnejší archeológovia

Heinrich SchliemannJohan Ludvik Heinrich Julius Schliemann – archeológ, ktorý prehľadával Malú Áziu podľa Homérových opisov a s manželkou objavil starovekú Tróju. Bol veľmi scestovalý a jazykov znalý. Z obchodovania so zlatom mal dosť prostriedkov na plnenie svojich snov, svoje nálezy prepašoval z Turecka nelegálne. Nálezy a pozostatky stavieb pomenovával podľa Homérovej Illiady, hoci neskôr sa ukázalo, že neboli zrejme z doby slávneho eposu. Schliemannov zápal pomohol archeológii dostať sa o ďaľší stupeň ďalej.

Leonard Woolley – za nálezy sumerského mesta Ur v dnešnom Iraku ho odmenili anglickým titulom lord. Prehľadával kráľovské pohrebisko, odkryl asi 1800 hrobov. Podarilo sa mu nájsť luxusnú hrobku princeznej Puabi (nie je to úplne potvrdené, že šlo o ňu), ktorú neobjavili ani vykrádači hrobov. V 30 knihách priniesol veľa nových poznatkov o mezopotámskych civilizáciách.

Arthur EvansArthur Evans – preslávil sa výskumom na Kréte v lokalite Knossos. Za 30 rokov odhalil a publikoval množstvo poznatkov o minojskej civilizácii, ktorá existovala pred mykénskou civilizáciou (ide o najstaršiu cvilizáciu v Európe). Je autorom dodnes používanej terminológie v tejto oblasti. Spolu so Schliemannom sú pioniermi výskumu doby bronzovej, Shliemann dokonca navštívil Evansove vykopávky, Evans lokalitu svojho kolegu navštíviť už nestihol. V roku 1911 ho povýšili do rytierskeho stavu. Zaplietol sa dokonca do politiky na Balkáne, hoci oficiálne zrejme nebol nikdy v špiónskych, diplomatických alebo vojenských službách Britskej koruny.

Peter Glob – bol dánsky archeológ a antropológ, ktorý za života stál na čele niekoľkých domácich významných inštitúcií. Jeho objavom číslo jeden v živote bol “Tollund Man” (a tiež “Grauballe Man”). Druhé mumifikované telo pochádzalo z bronzovej doby, prvý nález má pôvod v predrímskej Dobe železnej asi zo 4. storočia pred Kristom. Pochovali ho v močiari, čo prispelo k veľkej zachovalosti. Tvár muža bola tak dobre konzervovaná, že si uchovala sugestívny výraz a sprvu sa Glob nazdal, že objavil obeť nedávnej vraždy. Okrem iného prispel Peter Glob veľkou mierou k poznaniu o vikingských starších dobách – Kamennej a Bronzovej.

Thomas JeffersonThomas Jefferson – ako prvé si pri tomto mene každý vybaví pohnuté a veľké časy vzniku amerického národa, ktorého sa stale Thomas Jefferson veľkým prezidentom. No je tiež považovaný za otca americkej archeológie – okrem iného, venoval sa veľa vedám, a zaslúžil sa napríklad aj o posúvanie času a podobne. Archeológia a štúdium amerických domorodcov boli Jeffersonovi veľkou vášňou. Na vlastnom majetku objavil veľké indiánske pohrebisko s vyše tisíckou pochovaných ľudí. Bol priekopníkom metódy, ktorá skúmala vzťah nájdených artefaktov a vrstiev pôdy. To už si ho pamätali ako človeka, ktorý sa rád kutá v zemi a raz mu poslali z bane vrece plné kostí. Jefferson sa domnieval, že ide o zviera podobné panterovi alebo tigrovi, hoci časom sa ukázalo, že ide asi len o obrovitého mývala. Záujem o archeológiu a kosti dávno mŕtvých zvierat neutíchol v Jeffersonovi ani počas výkonu prezidentskej funkcie. Vraví sa, že bol to Jefferson, ktorý archelógii vtisol pečať vážnnosti a popularity v rodnej Amerike.

Hiram Bingham – jeho kniha Stratené mesto Inkov je stále populárna aj u nás. Bol vedcom, akademikom, ale aj lovcom pokladov či americkým senátorom. Preslávil sa bádaním v Machu Picchu – v časoch, keď sa ešte civilizácia týmto končinám vyhýbala. Práve tento harvardský profesor má na svedomí že dnes toto krásne miesto navštevujú denne preplnené autobusy turistov. Hoci existuje spor o prvenstvo – vraj jeden britský misionár a nemecký inžinier slávny komplex videli na vlastné oči skôr (nepočítajúc domorodcov). Okrem spomínaného Harvardu spolupracoval s najvychytenejšími americkými univerzitami ako Yale, Princeton a ďaľšími. Niektorí ho nazývajú Indiana Jones. Faktom ostáva, že zo 40 tisíc odvezených artefaktov sa peruánskej vláde vrátila navzdory dohodám stále asi len desatina.

Rhys Jones a Don Ranson -stali sa známymi vďaka výskumu v nehostinnej a neobývanej časti Tasmánie (Austrália) a nálezom takmer 30 tisíc rokov starých ľudí, ktorí sa živili lovom. Jones pochádza z Walesu, titul dostal na Cambridgskej univerzite za výskum ekonomiky a technológie v dobe kamennej. Neskôr sa presunul do Austrálie (hoci spolupracoval aj s významnými inštitúciami na iných kontinentoch). Považuje sa za kľúčovú osobu vo výskume autochónnych (pôvodných) Austrálčanov. Don Ranson viedol niekoľko vedeckých expedícií, hneď na prvej objavila jeho výprava niekoľko kedysi obývaných jaskýň.

Louis Leakey s manželkou MaryLouis, Mary a Richard Leakeyovci – hádam najznámejšia skupina-rodina archeológov na svete. Louis bol hlava rodiny, v neľahkých časoch sa usiloval o dokázanie teórie, že prapôvodní ľudia pochádzali z Afriky. Manželka Mary študovala spolu s Louisom, a spolu sa venovali archeológii, paleontológii a antropológii. Ich syn Richard nemal vedecký titul – bol vraj synom divočiny, ktorý pomáhal zachraňovať prírodné parky v Keni. Richard objavil pozostatky po prastarom človekovi zručnom (zaujímavý nález drobného hominida sa podaril aj ďaľšiemu synovi Jonathanovi). Louis sa narodil ako prvý beloch blízko Nairobi a v detstve často narážal na relikty minulosti a zaujímavé fosílie. Prvú manželku so synom opustil kvôli Mary. Kolegov vedcov často vytáčal extrovertnými požiadavkami a tým, že občas odflákal seriózne záležitosti. Louis a Mary skúmali miesto v Etiópii a Tanzánii, kde príroda vďaka zvláštnemu spôsobu ukladania hornín uchovala aj dôkazy o prastarých ľuďoch. Považovali ich za posadnutých Darwinovou teóriou, že človek pochádza z opice.

Gertrude BellGertrude Bell – o tejto dáme dokonca natočili v Hollywoode film. Pretože okrem cestovania a archeológie viedla dobrodružný život so známym Thomasom Edwardom Lawrencom, volali ju Kráľovná púšte, podarilo sa jej stať sa vysoko postavenou dôstojníčkou v britskej armáde, dokonca sa zaslúžila o vznik štátu Iraku. Archeológia bola jej veľkou vášňou, zaslúžila sa o vznik múzea v Bagdade (dnes Iracké múzeum, vykradnuté behom americkej invázie v roku 2003). Snažila sa o zachovanie artefaktov zo starobylej Mezopotámie či Babylonskej ríše. Sama viedla niekoľko archeologických expedícií na Blízkom východe.

Kathleen KenyonKathleen Kenyon – viedla výskum neolitu na Blízkom východe. Jej nálezy v Jerichu spôsobili veľký rozruch, pretože tvrdila, že v dobe, keď podľa Biblie Izraeliti dobyli Jericho zrútením múrov, tu žiadne múry neboli a Jericho bolo len nevýznamné mestečko. Paradoxne, jej otec Frederic Kenyon bol známy znalec Biblie. Jej prvá výprava bola v Zimbabwe, kde mala úlohu fotografky, neskôr hľadala artefakty aj v Lýbii či na britských ostrovoch. Britská koloniálna politika jej umožnila študovať dobové pomery v Palestíne.

James Mellaart – v polovici 20. storočia začal s výskumom pravekých (neolitické) sídlach v Hacilaru a Çatal Hüyüku. Bol uznávaný vedec v oblasti vzniku prvých ľudských civilizácií na svete, ale zaplietol sa aj do niekoľkých afér, keď ho akademici obviňovali zo závádzania.