John Maynard Keynes ako muž roka na obálke časopisu TimeMilton Friedman – dostal Nobelovu cenu za ekonómiu v roku 1976. Typický predstaviteľ chicagskej ekonomickej školy, predstaviteľ monetarizmu. Uznávame ho ako teoretika, ale aj ak praktika (radil vláde R. Reagana). Zaoberal sa peniazmi, infláciou, ľudským kapitálom, nezamestnanosťou, analýzou spotreby.

John Maynard Keynes – jeho teória mimoriadne ovplyvnila 20. storočie. Teoreticky zdôvodnil nutnosť štátnych zásahov do hospodárstva. Bol úspešný absolvent Cambridgu, úspešný podnikateľ či redaktor časopisu Economist. Viedol poisťovňu, zastupoval Britániu v oblasti menovej politiky, bol podpredsedom Svetovej banky. Napísal napríklad Pojednanie o peniazoch či Prostriedky k prosperite. Jeho pohľad sa uplatňoval najmä od 2. svetovej vojny po 70-te roky.

David Ricardo – pilier klasickej ekonómie na prelome 18. a 19. storočia. Šikovnými burzovými operáciami a špekuláciami prišiel k obrovskému majetku. Časom presedlal na teoretickú vedu. Venoval sa najmä peňažnému obehu a daňovníctvu. Vytovril teóriu, že keď sa zvýši množstvo peňazí v obehu, ceny prirodzené stúpnu.

Jean-Baptiste Colbert – dlhoročný minister financií na dvore kráľa Ľudovíta XIV. Slnka v 17. storočí, kde sa preslávil ako merkantilista. Kľúčovým pre neho bol rozvoj zahraničného obchodu a manufaktúr. Jeho doba bola poznačená nákladnými vojnami a plytvaním štátnych peňazí na hýrivý život obrovského dvora vládnuceho monarchu.

William Arthur Lewis – spolu so Schultzom nositeľ Nobelovej ceny, Ind, ktorý študoval a učil na výborných anglických univerzitách. Venoval sa téme odvetví v ekonomike, globálnym problémom, rozvojovým teóriám a teórii ekonomického cyklu. Bol aktívny politik a zasadzoval sa o reinvestovanie ziskov a expanziu.

Vilfredo Pareto – okrem ekonómie sa venoval aj sociologickým otázkam, študoval otázku rovnováhy v národnom hospodárstve. Zaoberal sa rozporom medzi ľudskou túžbou a prekážkami, ale aj problematike výroby či spotreby.

Tomáš Baťa – český zakladateľ obuvníckeho priemyslu v Československu. Zaviedol pásovú výrobu, racionalizáciu výrobu. Zamestnancom zabezpečoval bývanie, sociálne potreby, vzdelávanie. Robotníkov nazýval nie zamestnancami, ale spolupracovníkmi. Bol priekopníkom reklamy u nás, zaviedol povestné baťovské – dieviatkové – ceny. Vo svete sa uznáva ako továrnik, ktorý rozvíjal smer určený Fordom a Taylorom – deľba práce, rozdelenie podniku na jednotky, kontrola dielní, systém odmien a pokút pracovníkom a podobne.

Claude Fréderic Bastiat – ekonóm a filozof z 19. storočia bol známy svojim odporom voči francúzskemu socializmu. V diele Ekonomické harmónie dokazoval, že najideálnejší model je kapitalizmus, lebo tu panuje najdokonalejší súlad záujmov. Bol veľkým zástancom hospodárskej slobody a štátnu reguláciu považoval za nežiaducu. Cena služby sa podľa neho má merať vynaloženou námahou.

Oskar Morgenstern – americký autor mnohých teoretických diel. Považuje sa za spoluzakladateľa teórie hier, odvetvia aplikovanej matematiky, ktorá študuje ľudské pohnútky, správanie sa a interakciu v “hre” a hľadaním najlepšej možnej stratégie.

Herbert Simon – ekonómiou sa zaoberal v súvislostiach s informačnými technológiami a kognitívnou psychológiou.  V 50-tych rokoch prišiel so spolupracovníkmi s teóriou racionálneho rozhodovania (ktoré je v objektívnej forme podľa neho nereálne). Objasňoval vplyv psychológie, momentálne stavu, mieru vedomostí či osobné záujmy na rozhodovací proces.

Friedrich August Hayek – ďaľší významný nositeľ Nobelovej ceny (spolu s Myrdalom). Bol pôvodne Rakúšan, ale neskôr sa stal občanom Británie. Stal sa známy tým, že povedal, že trhové hospodárstvo by fungovalo lepšie, ak by štát stratil monopol na tlačenie peňazí. Riešil problémy peňažných teórií, hospodárskych cyklov či hospodárskej politiky. O jeho teóriách sa dodnes vedú spory, či sú prekonané alebo nie.

Frederic Winslow Taylor – je otcom vedeckého manažovania. Pôvodom bol iba kreslič a technik, no časom sa z neho stal významný inžinier. Študoval nevýkonnú prácu robotníkov, ich vlohy na danú prácu, metódy používané pri práci. Bolo mu jasné, že robotníkov motivuje najmä mzda, takže odtiaľ začal odvíjať svoju teóriu zvýšenia produktivity práce. Zostavil štyri hlavné princípy ako zvýšiť efektivitu práce.

Henry L. Gantt – kolega a pokračovateľ Taylora. Bol aj učiteľom, no pracoval aj prakticky v strojárňach, rovnako ako Taylor. Priniesol diagram nazvaný po ňom, nový systém vyplácania mzdy, nový spôsob merania efektivity práce.

Henry Ford – okrem toho, že bol vynálezca a konštruktér (registroval si vyše 160 patentov), priekopník automobilového priemyslu, stal sa aj autorom známej metódy vedeckej organizácie práce. Vo svojej továrni sa sústredil na špecializáciu robotníkov a intenzívnu pásovú výrobu.

Max Weber – tento Nemec priniesol veľa poznatkov nielen v ekonómii, ale aj v sociológii či politológii. Zaoberal sa aj vplyvom viery na majetok (vzťah protestantizmu a kapitalizmu). Populárnymi sa stali jeho knihy o byrokracii či vzťahu k moci.

Henri Fayol – francúzsky neoklasik ekonómie, blízky taylorizmu. Ako prvý popísal štyri funkcie manažmentu – plánovanie, organizácia, vedenie a kontrola. Jeho teórie boli založené na praktických skúsenostiach.  Princípy manažmentu rozobral v knihe Obecný a priemyslový manažment.

Karl Marx – prepojil svoje politické a filozofické učenie s ekonomickou teóriou, súhrnne nazývanými ako marxizmus. Kritizoval pruskú vládu, neskôr ho vyhostili aj z Francúzska. Študoval ľudské dejiny cez optiku materializmu a dialektiky. Dospel k vlastnému svetonázoru, ktorý prevzali komunistické revolučné skupiny. Kvôli zneužitiu tohto učenia sa dnes mnohí dívajú na Marxa zvrchu. Marx kritizoval vzťahy v kapitalistickej spoločnosti, súkromné vlastníctvo, nerovné  prerozdelenie výrobných prostriedkov. Jeho úvahy vyústili v objemné dielo Kapitál.

Vladimír Iľjič Lenin – revolcionár, zakladateľ Všezväzovej komunistickej strany, boľševikov v Rusku. Ovplyvnil dejiny 20. storočia ako málokto. Rozvíjal Marxove myšlienky a pridával k nim vlastné teórie – napríklad o poľnohospodárstve atď. Jeho ideológia sa stala základom pre budovanie socializmu v mnohých štátoch.