Autoradmin

Predstavte si aký by bol svet bez malej prostej skrutky. Jednoduchý spoj spájajúci dva prvky alebo povrchy. Lenže bez skrutky by nebola možná ani priemyselná, ani vedecko-technická revolúcia. Skrutky nájdeme v tých najpokročilejších technológiách – raketoplán nepostavíte s klincami.

Archimedes používal pohybovú skrutku na zavlažovanie. Jeho súčasníci so skrutkou lisovali víno – spojovacia funkcia v staroveku nebola známa. Skrutka stála aj pri vzniku kníhtlače (a tiež výroby papiera), no ani v stredoveku stále nevedeli, že ňou môžu spájať materiály. Nedokonalé ručne tvarované skrutky sa využívali v zbraniach a v brneniach, no mali veľmi premenlivú kvalitu.

Až počas priemyselnej revolúcie v 18. storočí zistili Angličania Watt a Job, že skrutky sa dajú vyrábať masovo na oceľových Ramsdenových sústruhoch. Až vtedy začala skrutka spájať dve veci do jednej. O skrutkách sa v tej dobe vedelo skôr, domáci majstri prerábali na ne nity od kováčov, no takáto kvalita skrutiek bola pochybná.

Mimochodom, spomínaným Angličanom trvalo 16 rokov, kým zo svojej dielne spravili ziskový podnik – a 30 ľudí potom dokázalo produkovať 15 tisíc skrutiek denne (tentokrát už pevných a v rovnakom rozmere). Takže nielen parný stroj ohlasoval novú epochu – parostroj bolo možné zostrojiť až pomocou skrutiek, rovnako ako neskôr železnice. Kuželovité závity vznikli až v 19. storočí – to umožnilo skrutky montovať priamo do niektorých materiálov bez predchádzajúceho vyvŕtania diery.

Sprvu k skrutkám neboli skrutkovače (hlavy nemali drážky) a spájali iba tenké materiály (pretože príliš krátke nity sú neúčinné, kým krátke skrutky držia výborne). Pri opravách bolo treba spoje vyrezať. Dnes sa skrutky vyrábajú s presnosťou na mikrometre, pretože pri niektorých zariadeniach (napr. lekárskych prístrojoch) je ľudským okom neviditeľný detail veľmi dôležitý.

V 30-rokoch 20. storočia objavila spoločnosť Henryho Phillipsa krížovú drážku na hlave – a keď predala patent automobilke Ford, začala ďalšia revolúcia v automobilovom priemysle. Na skrutky bolo možné vyvinúť väčší krútiaci moment a dosiahnuť oveľa kvalitnejší spoj. Mimochodom, jeden často používaný typ skrutky si patentoval aj Edison.

Kľúčová vlastnosť skrutky je, že sa po zmontovaní dá znovu rozmontovať – šetrí sa tak obrovské množstvo práce a materiálu. Skrutka má driek (valec) a závit (naklonenú rovinu). Otáčaním sa posúva, pričom sila pohybu je v skutočnosti väčšia ako tá, ktorú vyvíja človek alebo prístroj so skrutkovačom. Otáčavá sila sa mení na netočivú priamočiaru a skrutka sa prepracováva hlbšie do materiálu. Z hľadiska fyziky aj špirálové schodisko funguje ako skrutka – cesta po ňom je síce dlhšia, ale menej namáhavá ako keby schody viedli priamo.

Skrutky majú veľmi rôznorode závity, rozmery, hlavy, drážky, materiál, ostrie hrotu… v podstate ich existujú desaťtisíce typov (hovorí sa o exponencionálnom čísle teoretických typov), hoci je to vynález, ktorý nemá cenu nejak vylepšovať alebo komplikovať (najväčšími “vylepšeniami” sú matica a podložka, ale nie je nutné ich používať, rovnako ako magnetické materiály, kotvy a pod.). Skrutky, ktoré dnes vidno na výrobkoch a prístrojoch mávajú aj estetické hlavičky, aby vizuálne splývali s povrchom.

V skrutkových firmách v USA pracuje viac ako 130 tisíc ľudí a tieto továrne majú obrat 30 miliárd. Cez Druhú svetovú vojnu boli fabriky na súčiastky ako skrutky alebo ložiská v skutočnosti dôležitejšie ako finálne montovne tankov a lietadiel. Keby sa bojujúcicm stranám podarilo tieto továrne zničiť, vojna by sa skončila oveľa skôr. To poukazuje na to, že moderný priemysel stále stojí na veciach , ktoré boli vynájdené už v staroveku alebo aj skôr.

Je to komplexný nástroj, pravda. Veľa ľudí odrádza – ak raz však seriózne s Photoshopom začnete – zamilujete si možnosť urobiť v ňom prakticky akúkoľvek grafiku.

Žiadny iný nástroj nie je tak dlho vo vývoji a neposkytuje také široké možnosti. A načo je vlastne tento program od Adobe dobrý a kto všetkok ho využije?

• Web dizajn. Na ozaj profesionálny a hlavne vlastný vzhľad si nevystačíte so žiadnym nástrojom na tvorbu www stránok. Tie treba naplniť obsahom – tonami grafiky. A tá nevzniká väčšinou inde než v Photoshope.
• Výroba grafiky. Čokoľvek potrebujete – knihy a časopisy, letáky, vizitky, vstupenky, čokoľvek, čo sa tlačí na papier, ale aj čokoľvek čo ostáva iba v digitálnej forme – na 90% je urobené vo Photoshope. A tých zvyšných 10% tvoria aplikácie, ktoré sa na Photoshop vo všetkom ponášajú.
• Fotografia. Len ozaj skúsený fotograf s technikou v cene auta tvorí fotografie typu shoot & go, tzn. také, ktoré vyzerajú dobre aj bez úpravy. Aj časopis National Geographic, ktorý sa hrdil, že fotky neupravuje, už priznal, že istá miera editácie je nutná… Čo by robili fotografi bez Photoshopu? Ich fotky by boli mdlé a nevýrazné.
• Tvorba videa. Hoci na video Photoshop nie je stavaný, aj má svoje slovo. Jednotlivé snímky je možné editovať aj v aplikácii a pomocnú grafiku (ako napríklad úvody a všelijaké pomocné flashe) urobíte šikovne tiež v programe, ktorý bol pôvodne určený len na editáciu fotografií. Youtuberi, ktorí majú vo videách schopnú grafiku, používajú aj profi appky na jej výrobu.
• Oživenie starých fotiek. Skeny starých fotiek nevyzerajú dobre – potrebujú vniesť život, výraz, energiu. Bez vhodného nástroja sa neobídete.
• Plagáty. Schopnosť upútať na prvý pohľad dosiahnete klasickým plagátom – ktorý pravdepodobne vzišiel z výroby vo Photoshope alebo možno v Illustratore, čo je sesterská appka z tej istej rodiny.
• Influenceri na sociálnych sieťach. Zdá sa, že väčšina Instagramerov a pod. si vystačí s kvalitným foťákom v telefóne a filtrami, ktoré ponúka daná sociálna sieť. Ale v istom momente, keď váš účet má už naozaj veľa sledovateľov a potrebujete ho sprofesionalizovať, začne byť Photoshop veľmi nápomocný – oveľa viac presahujúci možnosti online nástrojov, ktoré sú predsa len preddefinované napevno.
• Umelci. Dnešní artisti sú digitalizovaní – majú grafické tablety, optiké perá, čo nepíšu… Nakresliť napríklad komiksovú knihu je robota na niekoľko mesiacov až rokov.