Autoradmin

Kontroverzný James Mellaart zomrel

James Mellaart

James Mellaart

Nedávno zosnulého (vo veku 87 rokov) Jamesa Mellaarta zaraďujú niektorí medzi najvýznamnejších archeológov v 20 storočí. Iní ho majú aj za podvodníka.

V Turecku, kde predtým nikto nič podobné nerobil, skúmal praveké (neolitické) sídla v Hacilaru a Çatal Hüyüku. Výskumy začali ešte v roku 1951.

Tí, čo na jeho prínos hľadia pozitívne, zdôrazňujú jeho čuch na hľadanie vecí, ktorými začala ľudská civilizácia. Jeho aféru “Dorak” považujú Mellaartovi priaznivci za produkt závisti.

V uznávanom časopie Illustrated London News nechal vytlačiť kresby svojich údajných objavov z doby bronzovej, geograficky blízko legendárnej Tróje. Nikto však nálezy nevidel a dokument od záhadnej tureckej žene, ktorá vraj nosila staroveké šperky na sebe, vraj sfalšovala Mellaartova manželka.

Je tiež možné, že bol archeológ len obeťou podvodu. Niektorí ho naozaj nemali v láske – napríklad za to, že z Turecka pašoval predmety, ktoré mali patriť tureckej vláde.

 

Európska únia bojuje proti úniku mozgov (SME, 5.10.2004)

Bystrých hláv nie je nikdy dosť

Bystrých hláv nie je nikdy dosť

Únik mozgov z Európy do Spojených štátov amerických je realitou. V roku 2001 napríklad odišlo z krajín Európskej únie do USA viac ako 30 tisíc vedcov.I keď sa potom odliv vedeckej elity pravdepodobne spomalil, isté riziko nedostatku vedcov Európe hrozí.
Podľa bývalého komisára EÚ pre výskum Phillippa Busquina potrebuje Európa približne 700 000 vedcov na to, aby splnila plán Lisabonskej stratégie. Podľa tohto plánu má byť Únia do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou ekonomikou, a preto odborníci tvrdia, že treba investovať do vedy a vzdelávania. Každá európska krajina by mala čoskoro investovať minimálne 3 percentá HDP do výskumu, aby starý kontinent neprichádzal o cenné ľudské a intelektuálne bohatstvo na úkor Spojených štátov.

Vyššie platy a kvalitnejšie technologické zázemie sú silným motívom pre výskumníkov, aby si predlžovali pobyt za hranicami aj mimo stáží.
“Aj my musíme vybaviť aspoň špičkové pracoviská kvalitnými technológiami,” myslí si prorektor pre vedu a výskum Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer. “Inak to bude zlé nielen pre univerzitu, ale pre celú krajinu.”
Európska únia si sľubuje zlepšenie situácie najmä od rozšírenia reintegračných a návratových programov pre vedcov. Tiež sa chystá vytvorenie európskej siete asistenčných centier pre výskumníkov, na zlepšenie internetových informačných služieb a na transfer vedomostí smerom do málo rozvinutých regiónov únie a kandidátskych krajín. V rámci ďalších aktivít sa komisie v oblasti boja proti úniku mozgov bude zaoberať odstránením právnych a administratívnych prekážok mobility vedcov (napríklad sociálneho zabezpečenia, uznávania diplomov a podobne) a koordinácie národných politík vo výskumnej oblasti.

SME, príloha Kariéra, 5. 10. 2004

Mesežnikov: Mobilitné centrá sú dobrá myšlienka (SME, 5.10.2004)

Politológ Grigorij Mesežnikov

Politológ Grigorij Mesežnikov

“V minulosti vzdelanci študovali vo viacerých európskych mestách, pracovali v ďalších a nebol to žiadny problém. Až po druhej svetovej vojne sme postavali bariéry medzi krajinami, aj medzi inštitúciami, uzatvorili sme sa.A toto v nás pretrváva a vo vzdelaní to veľmi prekáža,” tvrdí predseda rezortnej koordinačnej komisie pre európske záležitosti Vladimír Šucha. “Existuje mnoho spôsobov mobilít, ale u nás sa uplatňuje väčšinou iba ten, že ľudia odchádzajú do zahraničia. Musíme vytvoriť podmienky na to, aby k nám prichádzali aj zahraniční vedci, aby tu žili a pracovali.

Keď prídete do cudzej krajiny aj s rodinou chvíľu vám trvá, kým nájdete vyhovujúce bývanie, školu pre svoj deti, lekára, s ktorým sa dokážete dohovoriť. Túto podporu by mali vedcom na zahraničných stážach poskytnúť mobilitné centrá. Budú slúžiť na to, aby “hosťujúci profesori” nemuseli strácať neprimerané množstvo energie a času, kým si vybudujú sociálne zázemie. Na Slovensku vznikli dve takéto centrá – jedno na Technickej univerzite v Košiciach a druhé v Slovenskej akademickej informačnej agentúre. Tento projekt sa v súčasnosti realizuje v 33 krajinách Európy – všade sa postupne otvárajú mobilitné centrá a sprístupňujú mobilitné portály. Centrá navzájom spolupracujú v rámci európskej siete mobilitných centier ERA-MORE. Dôležité je aj vytvorenie národných mobilitných portálov, ktoré majú prispieť k priaznivejším podmienkam pre mobility výskumných pracovníkov.
“Mobilitné centrá sú na to, aby vám v cudzej krajine poradil niekto s vybavovaním základných vecí, kto ovláda jazyk, miestne zvyklosti a podmienky,” vysvetľuje delegátka programového výboru pre ľudské zdroje a mobility Marcela Groholová. “Mali by slúžiť aj našim špičkovým pracovníkom, aby išli von a to know-how, ktoré tam získajú priniesli späť.”

Niektorí tomuto projektu vyčítajú, že ešte zvýši odliv mozgov zo Slovenska. Prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov si však myslí, že centrá sú dobrou myšlienkou. “Tento projekt netreba vnímať optikou úniku mozgov,” hovorí Mesežnikov. “Dobré je všetko, čo pomáha formovať spoločný vedecký priestor. Brániť sa tomu je zbytočné. Takéto projekty naopak môžu pomôcť prekonať existenčné otázky.”

SME, príloha Kariéra, 5. 10. 2004

Povolanie: vedec na Slovensku. Závidíte? (SME, 5.10.2004)

Laboratórium

Laboratórium

Stať sa vedcom – je to pre dnešných mladých ľudí lákavá predstava? Všeobecne sa vie, že naši vedci majú platy, ktoré ťažko závidieť.”Mám pocit, že to dnes na Slovensku nie je veľmi lákavé,” hovorí prorektor pre vedu a výskum Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer. “Dôvody odchodu mladých ľudí zo slovenských vysokých škôl a z výskumu sú v podstate tri: nízke platy, spoločenské ohodnotenie a zlé podmienky na prácu.”

To, že mladí ľudia veľký priestor pre vedeckú prácu na Slovensku nevidia, dokazuje aj menší záujem študentov o tie odbory vysokých škôl, ktorých výstupom je predovšetkým vedecká práca. “Treba zlepšiť finančnú situáciu v slovenskej vede, ale aj pomôcť propagovať kariéru vedca,” myslí si výkonná riaditeľka Slovenskej akademickej informačnej agentúry Katarína Košťálová. “Spoločnosť na jednej strane potrebuje vedecký výskum pre ekonomický rozvoj aj pre zlepšenie kvality života, ale na druhej strane akoby odmietala výsledky vedy.”

A tak je takmer pravidlom, že keď si niekto zvolí kariéru vedca, skôr či neskôr hľadá uplatnenie za hranicami Slovenska, niekedy aj mimo Európy.
“Keby odchádzali von preto, aby skúsili svet a niečo sa naučili, to by bolo v poriadku,” hovorí Robert Redhammer. “Ale oni odchádzajú preto, že doma nemajú podmienky na prácu. Môžeme trochu zvýšiť platy a niekde sa platové možnosti už skutočne zlepšili, môže sa zlepšiť spoločenská akceptácia, ale za súčasných podmienok nedokážeme vybaviť na dostatočnej úrovni pracoviská. A s tridsaťročnými prístrojmi v laboratóriách nikto dieru do sveta neurobí.”

S únikom mozgov nebojuje len Slovensko – zápas o talenty sa dnes odohráva aj na rozhraní Európy a Ameriky. Preto sa Európska únia rozhodla zdvojnásobiť výdavky na vedu a vzdelávanie. Zdá sa však, že na Slovensku peniaze na taký ambiciózny krok nie sú. Niektorí odborníci ale tvrdia, že problém úniku mozgov nemá význam dramatizovať.

“Pozrime sa, koľko má Slovensko výskumných projektov vzhľadom na výšku svojho HDP a vzhľadom na počet obyvateľov,” hovorí predseda rezortnej koordinačnej komisie pre európske záležitosti MŠ SR Vladimír Šucha. “Jednoducho nemôžeme robiť všetko, musíme si určiť priority a tam nasmerovať aj peniaze.”

“Krajina aj spoločnosť v prvom rade potrebuje, aby ľudia rozmýšľali a hľadali nové riešenia vo všetkých oblastiach, i keď nie je možné bezbreho financovať všetko,” tvrdí Robert Redhammer. “Treba vytipovať to, čo podporu dostane. A selekcia nemôže prebiehať za stolom, mali by sa posilniť podmienky na tých pracoviskách, ktoré majú projekty na európskej úrovni. Medzinárodné uznanie by malo byť kritériom pre prideľovanie významnejších súm peňazí. To by bol prirodzený proces selekcie priorít.”

Na Slovensku sa dáva na vedu málo peňazí. Minulý rok sme základný výskum na vysokých školách podporili desaťkrát menšou sumou ako Česká republika, ktorá má za sebou porovnateľný vývoj ako Slovensko. Aj keď sú na našich univerzitách šikovní ľudia, ktorí dokážu postaviť zaujímavé vlastné projekty, nedarí sa im získať prostredníctvom grantov a fondov väčšie sumy peňazí, práve preto, že nedostatočné technické zázemie im neumožňuje riešiť väčšie úlohy. Podľa mnohých odborníkov treba do nášho grantového systému naliať viac peňazí, aby sa z neho dali financovať aj náročnejšie zariadenia. To by bola dobrá metóda aj na stabilizáciu domácich vedcov.

Slovenskí vedci chcú pracovať v EÚ (Pravda, 9.10. 2004)

Vedecká konferencia (ilustračné foto)

Vedecká konferencia (ilustračné foto)

Iba od utorka minulého týždňa oficiálne funguje Mobilitný portál pre vedeckovýskumných pracovníkov v Slovenskej republike a pracovníci mobilitných centier majú práce vyše hlavy.Portál má slúžiť pre slovenských vedcov, ktorí sa chcú zúčastniť na stážach alebo výskume v iných krajinách EU. Mobilitné centrá v Bratislave a Košiciach majú pomôcť so získavaním informácií o svojom budúcom pôsobisku a zároveň pomôcť rodinám vedcov adaptovať sa v novom prostredí.

Košické mobilitné centrum na Technickej univerzite už kontaktovalo do 20 záujemcov, informuje lokálna koordinátorka projektu Marcela Groholová. “Záujem je väčší, ako sme čakali. Ledva stíhame žiadosti spracovať,” hovorí Groholová. Záujem prejavili najmä doktorandi a čerství absolventi, ktorí by si chceli svoje vzdelanie rozšíriť v zahraničí. Bratislavské centrum má práce pomenej. Za týždeň oficiálneho fungovania ho kontaktovali zatiaľ iba dvaja záujemcovia. “Neoficiálne fungujeme už dlhší čas, takže sme informácie poskytovali už od jari, keď ešte portál nefungoval,” hovorí projektová manažérka Silvia Kotuličová.

Bratislavské centrum už kontaktovali aj zahraniční záujemcovia o vedeckú prácu na Slovensku. “Išlo najmä o záujemcov z Rakúska a Nemecka a z krajín mimo EU to bola Kanada,” informovala Kotuličová. Bratislavské centrum plánuje v blízkej budúcnosti zorganizovať aj workshopy o používaní portálu a službách, ktoré mobilitné centrá môžu ponúknuť. Projekt ERA-MORE sa oficiálne spustil v júli tohto roku a má celoeurópsku pôsobnosť vrátane kandidátskych krajín a krajín mimo Európskej únie. Na internetovom portáli majú vedci možnosť sledovať aktuálne ponuky pracovných miest vo výskume vo všetkých 33 zúčastnených krajinách. Mobilitné centrá, ktoré by mali fungovať do konca roku 2005 už v každej krajine, majú domácim záujemcom poradiť, ako postupovať pri vybavovaní oficialít v cieľovej krajine. “Nejde o únik mozgov. Vôbec nemôžeme hovoriť, že sme otvorili bránu pre slovenských vedcov, aby utekali za lepšími platmi. Treba si uvedomiť, že vedci v zahraničí získajú množstvo dôležitých poznatkov, ktoré po návrate doma zúročia,” uzatvára Groholová.