KategóriaNASA správy

Reid Wiseman, kozmonaut na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) si od mája 2014 užíva pohľad na nezvyčajné zelené svetla v oblasti tesne pri inak veľmi „svetlom“ Bangkoku v Thajsku. Čo sú oné fosforeskujúce svetlá v zálive? Bioluminescentné premnoženie rias? Tajné gama skúšobné laboratóriá? Podvodné mimozemské základne?

Odpovede hľadá Michael Carlowicz z NASA Earth Observatory. Zrejme sú to – rybári. Záhadu riešia mnohí novinári a blogeri.

V juhovýchodnej Ázii a v Južnej Amerike prišiel do módy lov chobotníc a kalamárov s použitím LED žiaroviek, ale aj výkonných lámp do 300 kilowatov. Rybári lákajú na túto „návnadu“ drobý planktón, za ktorými plávajú zase väčšie živočíchy ako chobotnice. A rybári majú istejší a ľahšie dosiahnutý úlovok.

V skutočnosti to nie je 100 percentne potvrdená teória. Záhadných svetelných zdrojov je na našej planéte oveľa viac a kozmonauti sa bavia ich pozorovaním. Podľa Carlowicza je však pravdepodobnejšie, že ide o prírodné úkazy než o aktivitu UFO, ako sa domnievajú mnohí nadšení ufológovia sledujúci prácu kozmonautov cez sociálne siete.

Zdroj: http://earthobservatory.nasa.gov/

Neil Armstrong sa presne pred 45 rokmi dotkol nohou iného vesmírneho telesa ako Zeme – večného „sprievodcu“ Mesiaca. Vyslovil slávnu vetu o malom kroku človeka a obrovskom skoku ľudstva.

NASA slávi toto výročie po svojom – tvrdí, že človek, ktorý prvý pristane na Marse, sa práve teraz niekde prechádza po Zemi. Tentokrát ale asi bude musieť byť rozpočet skromnejší ako keď Sovietsky zväz súperil vo vesmírnom programe s Amerikou a rozpočet na „mesačné“ misie sa vyšplhal na päť percent z celej americkej ekonomiky.

Armstrong a Aldrin sa stali nesmrteľnými hrdinami. Koniec koncov, nešlo o žiadne pohodlné dobrodružstvo, samotní vedci im predpovedali vysokú šancu, že sa vôbec nemusia vrátiť domov… Lunárne misie trvali 2 roky. Potom sa od nich upustilo. Vesmírny vek sa však už začal. Na rade je misia na Mars, možno predtým ešte sa pokúsi človek pristáť na asteoride obiehajúci Mesiac. Paradoxne, na urýchľovanie Apollo misií mala veľký vplyv nestabilná situácia vo svete – Studená vojna medzi veľmocami a ich prestíž.

Viac o plánoch NASA tu.

Pôvod útvaru, ktorý sa niekedy nazýva aj Oko Sahary, je neznámy.

Obrovský 50-kilometrový kruhový „terč“ v strede jednotvárnej púšte v Západnej Afrike priťahuje zraky výskumníkov už od prvých vesmírnych misií.

V minulosti sa verilo, že ide o kráter po dopade meteoritu alebo po vulkanickej aktivite. Tvar, ploché dno útvaru a neporušené vrstvy sedimentov pod povrchom však vylučujú meteorický kráter. Možno ide len o symetrický výsledok erózie, ktorej pôvod však nevieme vysvetliť. V hre je teória hydrotermálnych vôd s nízkou teplotou. Výskum ďalej prebieha.

Prírodný úkaz celým názvom Guelb er Richat pri Quadane v Mauritánii tvorí centrálny krúžok a vonkajšie hrádze. Nerastná štruktúra je zložená najmä z kremičitých a uhlíkových hornín, niektoré minerály sú vulkanického pôvodu – je ich ale príliš málo, aby sa dalo tvrdiť, že za vznikom Richatu stojí sopečná aktivita.

Obrázok: Image Credit: NASA/GSFC/MITI/ERSDAC/JAROS a U.S./Japan ASTER Science Team

„Dve životne dôležité časti teleskopu Kepler sú neopraviteľné,“ uviedli na tlačovej konferencii 15. augusta zástupcovia NASA (Americký národný úrad pre letectvo a vesmír). Vesmírny ďalekohľad je jedným z hlavných prístrojov skúmajúci ďaleké planéty – nazývali ho aj Lovcom planét. Jeho schopnosť zaostrenia bola pred poškodením mimoriadne vysoká.

Poruchu dvoch zo štyroch reakčných kolies nutných na zapnutie a nasmerovanie ďalekohľadu na cieľ oznámil tím Keplera ešte v máji. Teleskop prišiel o svoju schopnosť skúmať nezvyčajné úkazy u hviezd prostredníctvom ktorých bolo možné dokázať existenciu planét vo vzdialených systémoch. Vedci sa pokúsili kolesá opraviť minulý mesiac – neúspešne. Trecia sila je mimoriadna vysoká. Je to rozsudok smrti nad teleskopom, keďže ten potrebuje plynulé a rýchle ovládanie hlavného objektívu.

Minulý týždeň pracovali inžinieri 6 hodín s teleskopom, kým sa trecia sila na kolesách zvýšila tak, že sa celé zariadenie automaticky vyplo. Tým pádom nie je možné ovládať prístroj dostatočne dlhú dobu, ktorá je potrebná na zameranie cieľa. Na jeseň NASA rozhodne, či má zmysel ďalej vynakladať ďaľšie náklady na túto misiu. Rozpočet celej agentúry je v súčastnosti veľmi okresaný v porovnaní s minulosťou.

Herschelov teleskop spotreboval posledné zvyšky chladiaceho tekutého hélia a oslepol. Jeho dopredu naplánovaná životnosť necelé štyri roky sa naplnila.

Teleskop pomenovaný podľa slávneho britského astronóma mal najväčšie zrkadlo v optickej sústave vôbec a s priemerom 3,5 metra – o 1,1 metra meral viac ako má Hubblov vesmírny ďalekohľad. Ak by vydržal ešte dva týždne, bolo by to presne štyri roky, čo ho spolu s Planckovým teleskopom vypustili pracovníci Európskej vesmírnej agentúry ESA z francúzskej  Guyany.

Pomocnú ruku pri projekte podali  aj kolegovia z NASA – na stránke americkej agentúry si môžete pozrieť niektoré omračujúce obrázky, ktoré Herschelov teleskop zhotovil, napríklad „blízke“ galaxie Andromeda či Magellanove mraky.

Na „palube“ zariadenia umiestnili vedci a inžinieri niekoľko veľmi citlivých fotometrov a spektometrov na meranie vesmírneho žiarenia, z ktorých údaje slúžia na štúdium vzniku galaxií, chemického zloženia hmlovín či overovanie kvantových teórií. Ďalekohľad poskytol 35 tisíc pozorovaní a spracovanie dát potrvá možno aj dlhšie ako samotná existencia teleskopu. Vedci teraz hľadajú „zlaté nugety“ v zhromaždených údajoch.

Už teraz sa vie, že teleskop prispel k niekoľkým pozoruhodným objavom ako je napríklad potvrdenie existencie molekúl kyslíka v priestore, preštudovanie vysokej hustoty hviezdnych formácií u vzdialených galaxií, objavenie veľkého pásu asteoridov okolo hviezdy Vega či objav vysokorýchlostného „odlivu“ hmoty okolo predpokladaných pozícií čiernych dier.

Podľa predstaviteľov NASA Herschelov teleskop ponúkol jedinečný pohľad skrz temné a chladné zákutia vesmíru do miest, kde  iné ďalekohľady nedovidia. Optika mnohonásobne prevýšila schopnosť vidieť napríklad u ľudských očí a kvôli tepelným ruchom musel byť teleskop udržiavaný v chlade spomínaným héliom.

Teleskop, ktorý sa nachádza jeden a pol milióna kilometrov od Zeme bude krúžiť naďalej okolo Slnka a k rodnej planéte sa vráti až o niekoľko storočí. ESA už plánuje ďaľší podobný projekt s japonskou agentúro JAXA.

Jupiterov mesiac Io je najaktívnejším vulkanickým telesom v Slnečnej sústave. Niektoré zo stoviek sopiek vyvrhujú lávu až do výšky 250 míľ a tieto erupcie sú pozorovateľné zo Zeme.

Pred tromi dňami vedci z NASA priznali, že tieto sopky sú úplne inde ako sa pôvodne predpokladalo a starý model mesiaca bol mylný.

Hlavná vulkanická činnosť sa sústreďuje o 30 až 60 stupňov východnejšie ako v predpokladanom modeli. Sopky sa stávajú väčšou záhadou. To znamená, že v tepelnom modeli mesiaca Io niečo dôležité chýba. Vulkanickej aktivite pomáha aj blízka prítomnosť mesiacov Europa a Ganymede, a samozrejme samotný Jupiter. Pravidelné približovanie sa telies a deformácia následkom gravitačných síl vytvárajú podmienky na obrovské trenie a generovanie veľkého množstva tepla.

Pôvodný predpoklad hovoril, že najaktívnejšie sopky sú nad najteplejším miestami (škvrnami) na mesiaci. Množstvo dát z pozemných ďalekohľadov a vesmírnych sond, ale tieto domnienky vyvrátili. Je za tým rýchlejšie otáčanie mesiaca alebo iné vlastnosti podzemného oceána magmy, ktorý môže mať viac „špongiovitých“ rysov?

Mesiac Io objavil Galileo Galilei. Jeho existencia podporila Kopernikovu heliocentristickú teóriu, Keplerove výpočty, alebo meranie rýchlosti svetla. Okolo neho leteli aj sondy z projektu Voyager a New Horizons. Jeho povrch je z väčšej časti pokrytý zamrznutých oxidom siričitým.