KategóriaNASA správy

Neil Armstrong sa presne pred 45 rokmi dotkol nohou iného vesmírneho telesa ako Zeme – večného „sprievodcu“ Mesiaca. Vyslovil slávnu vetu o malom kroku človeka a obrovskom skoku ľudstva.

NASA slávi toto výročie po svojom – tvrdí, že človek, ktorý prvý pristane na Marse, sa práve teraz niekde prechádza po Zemi. Tentokrát ale asi bude musieť byť rozpočet skromnejší ako keď Sovietsky zväz súperil vo vesmírnom programe s Amerikou a rozpočet na „mesačné“ misie sa vyšplhal na päť percent z celej americkej ekonomiky.

Armstrong a Aldrin sa stali nesmrteľnými hrdinami. Koniec koncov, nešlo o žiadne pohodlné dobrodružstvo, samotní vedci im predpovedali vysokú šancu, že sa vôbec nemusia vrátiť domov… Lunárne misie trvali 2 roky. Potom sa od nich upustilo. Vesmírny vek sa však už začal. Na rade je misia na Mars, možno predtým ešte sa pokúsi človek pristáť na asteoride obiehajúci Mesiac. Paradoxne, na urýchľovanie Apollo misií mala veľký vplyv nestabilná situácia vo svete – Studená vojna medzi veľmocami a ich prestíž.

Viac o plánoch NASA tu.

Pôvod útvaru, ktorý sa niekedy nazýva aj Oko Sahary, je neznámy.

Obrovský 50-kilometrový kruhový „terč“ v strede jednotvárnej púšte v Západnej Afrike priťahuje zraky výskumníkov už od prvých vesmírnych misií.

V minulosti sa verilo, že ide o kráter po dopade meteoritu alebo po vulkanickej aktivite. Tvar, ploché dno útvaru a neporušené vrstvy sedimentov pod povrchom však vylučujú meteorický kráter. Možno ide len o symetrický výsledok erózie, ktorej pôvod však nevieme vysvetliť. V hre je teória hydrotermálnych vôd s nízkou teplotou. Výskum ďalej prebieha.

Prírodný úkaz celým názvom Guelb er Richat pri Quadane v Mauritánii tvorí centrálny krúžok a vonkajšie hrádze. Nerastná štruktúra je zložená najmä z kremičitých a uhlíkových hornín, niektoré minerály sú vulkanického pôvodu – je ich ale príliš málo, aby sa dalo tvrdiť, že za vznikom Richatu stojí sopečná aktivita.

Obrázok: Image Credit: NASA/GSFC/MITI/ERSDAC/JAROS a U.S./Japan ASTER Science Team

„Dve životne dôležité časti teleskopu Kepler sú neopraviteľné,“ uviedli na tlačovej konferencii 15. augusta zástupcovia NASA (Americký národný úrad pre letectvo a vesmír). Vesmírny ďalekohľad je jedným z hlavných prístrojov skúmajúci ďaleké planéty – nazývali ho aj Lovcom planét. Jeho schopnosť zaostrenia bola pred poškodením mimoriadne vysoká.

Poruchu dvoch zo štyroch reakčných kolies nutných na zapnutie a nasmerovanie ďalekohľadu na cieľ oznámil tím Keplera ešte v máji. Teleskop prišiel o svoju schopnosť skúmať nezvyčajné úkazy u hviezd prostredníctvom ktorých bolo možné dokázať existenciu planét vo vzdialených systémoch. Vedci sa pokúsili kolesá opraviť minulý mesiac – neúspešne. Trecia sila je mimoriadna vysoká. Je to rozsudok smrti nad teleskopom, keďže ten potrebuje plynulé a rýchle ovládanie hlavného objektívu.

Minulý týždeň pracovali inžinieri 6 hodín s teleskopom, kým sa trecia sila na kolesách zvýšila tak, že sa celé zariadenie automaticky vyplo. Tým pádom nie je možné ovládať prístroj dostatočne dlhú dobu, ktorá je potrebná na zameranie cieľa. Na jeseň NASA rozhodne, či má zmysel ďalej vynakladať ďaľšie náklady na túto misiu. Rozpočet celej agentúry je v súčastnosti veľmi okresaný v porovnaní s minulosťou.

Herschelov teleskop spotreboval posledné zvyšky chladiaceho tekutého hélia a oslepol. Jeho dopredu naplánovaná životnosť necelé štyri roky sa naplnila.

Teleskop pomenovaný podľa slávneho britského astronóma mal najväčšie zrkadlo v optickej sústave vôbec a s priemerom 3,5 metra – o 1,1 metra meral viac ako má Hubblov vesmírny ďalekohľad. Ak by vydržal ešte dva týždne, bolo by to presne štyri roky, čo ho spolu s Planckovým teleskopom vypustili pracovníci Európskej vesmírnej agentúry ESA z francúzskej  Guyany.

Pomocnú ruku pri projekte podali  aj kolegovia z NASA – na stránke americkej agentúry si môžete pozrieť niektoré omračujúce obrázky, ktoré Herschelov teleskop zhotovil, napríklad „blízke“ galaxie Andromeda či Magellanove mraky.

Na „palube“ zariadenia umiestnili vedci a inžinieri niekoľko veľmi citlivých fotometrov a spektometrov na meranie vesmírneho žiarenia, z ktorých údaje slúžia na štúdium vzniku galaxií, chemického zloženia hmlovín či overovanie kvantových teórií. Ďalekohľad poskytol 35 tisíc pozorovaní a spracovanie dát potrvá možno aj dlhšie ako samotná existencia teleskopu. Vedci teraz hľadajú „zlaté nugety“ v zhromaždených údajoch.

Už teraz sa vie, že teleskop prispel k niekoľkým pozoruhodným objavom ako je napríklad potvrdenie existencie molekúl kyslíka v priestore, preštudovanie vysokej hustoty hviezdnych formácií u vzdialených galaxií, objavenie veľkého pásu asteoridov okolo hviezdy Vega či objav vysokorýchlostného „odlivu“ hmoty okolo predpokladaných pozícií čiernych dier.

Podľa predstaviteľov NASA Herschelov teleskop ponúkol jedinečný pohľad skrz temné a chladné zákutia vesmíru do miest, kde  iné ďalekohľady nedovidia. Optika mnohonásobne prevýšila schopnosť vidieť napríklad u ľudských očí a kvôli tepelným ruchom musel byť teleskop udržiavaný v chlade spomínaným héliom.

Teleskop, ktorý sa nachádza jeden a pol milióna kilometrov od Zeme bude krúžiť naďalej okolo Slnka a k rodnej planéte sa vráti až o niekoľko storočí. ESA už plánuje ďaľší podobný projekt s japonskou agentúro JAXA.

Jupiterov mesiac Io je najaktívnejším vulkanickým telesom v Slnečnej sústave. Niektoré zo stoviek sopiek vyvrhujú lávu až do výšky 250 míľ a tieto erupcie sú pozorovateľné zo Zeme.

Pred tromi dňami vedci z NASA priznali, že tieto sopky sú úplne inde ako sa pôvodne predpokladalo a starý model mesiaca bol mylný.

Hlavná vulkanická činnosť sa sústreďuje o 30 až 60 stupňov východnejšie ako v predpokladanom modeli. Sopky sa stávajú väčšou záhadou. To znamená, že v tepelnom modeli mesiaca Io niečo dôležité chýba. Vulkanickej aktivite pomáha aj blízka prítomnosť mesiacov Europa a Ganymede, a samozrejme samotný Jupiter. Pravidelné približovanie sa telies a deformácia následkom gravitačných síl vytvárajú podmienky na obrovské trenie a generovanie veľkého množstva tepla.

Pôvodný predpoklad hovoril, že najaktívnejšie sopky sú nad najteplejším miestami (škvrnami) na mesiaci. Množstvo dát z pozemných ďalekohľadov a vesmírnych sond, ale tieto domnienky vyvrátili. Je za tým rýchlejšie otáčanie mesiaca alebo iné vlastnosti podzemného oceána magmy, ktorý môže mať viac „špongiovitých“ rysov?

Mesiac Io objavil Galileo Galilei. Jeho existencia podporila Kopernikovu heliocentristickú teóriu, Keplerove výpočty, alebo meranie rýchlosti svetla. Okolo neho leteli aj sondy z projektu Voyager a New Horizons. Jeho povrch je z väčšej časti pokrytý zamrznutých oxidom siričitým.

Ďalekohľady profesionálnych aj amatérskych astronómov budú 15. februára sledovať oblohu. Veľmi blízko priletí Asteorid s označením 2012 DA14, vzdialenosť sa odhaduje asi na 28 tisíc kilometrov. Na oblohe by mal byť vidieť lepšie ako družice. Nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo, hoci sa dostane dosť blízko k satelitom na obežnej dráhe Zeme. 

Teleso s primerom asi 45 metrov a váhou 130 tisíc ton je jedným z takmer 1400 pozorovaných objektov, ktoré sa priblížia k Zemi. V NASA ich sledujú vedci z Near-Earth Object Program oddelenia. Kvôli „návštevníkovi“ usporiadali 7. februára telekonferenciu, o pár dní bude zaujímavý úkaz streamovaný na internete. Astronómovia už teraz vypočítali trajektóriu, ktorú asteorid pod vplyvom zemskej gravitácie zmení. V „našom“ priestore Zem-Mesiac sa zdrží asi 33 hodín. Jeho rýchlosť je úctyhodných 7,82 kilometra za sekundu. Najlepšia doba na jeho štúdium bude pár dní po zmene trajektórie, keď zamieri z nášho systému do vesmíru.

Odhady hovoria, že v atmosfére zhoria len asteoridy s veľkosťou do 30 metrov v priemere. Väčšie by mohli nárazom spôsobiť explóziu, ktorá by stačila na zničenie jedného mesta. Pravda, najväčšia šanca v takomto teoretickom prípade je, že by asteorid dopadol do oceánu, ktorý pokrýva väčšiu časť Zeme. Naposledy sa podobný veľký incident odohral v roku 1908, keď v Krasnojarskom kraji v Rusku meteorit zničil okolo 1200 metrov štvorcových sibírskeho lesa.

V roku 2011 sa k Zemi priblížil jeden asteorid na vzdialenosť iba čosi vyše 5000 metrov, bol však veľmi malý a neškodný, meral asi meter v priemere. Vedci si myslia, že v širokom okolí Zeme môže byť 500 tisíc podobných asteoridov, objaviť sa však dá asi len percento z nich.