Neil Armstrong sa presne pred 45 rokmi dotkol nohou iného vesmírneho telesa ako Zeme – večného „sprievodcu“ Mesiaca. Vyslovil slávnu vetu o malom kroku človeka a obrovskom skoku ľudstva.
NASA slávi toto výročie po svojom – tvrdí, že človek, ktorý prvý pristane na Marse, sa práve teraz niekde prechádza po Zemi. Tentokrát ale asi bude musieť byť rozpočet skromnejší ako keď Sovietsky zväz súperil vo vesmírnom programe s Amerikou a rozpočet na „mesačné“ misie sa vyšplhal na päť percent z celej americkej ekonomiky.
Armstrong a Aldrin sa stali nesmrteľnými hrdinami. Koniec koncov, nešlo o žiadne pohodlné dobrodružstvo, samotní vedci im predpovedali vysokú šancu, že sa vôbec nemusia vrátiť domov… Lunárne misie trvali 2 roky. Potom sa od nich upustilo. Vesmírny vek sa však už začal. Na rade je misia na Mars, možno predtým ešte sa pokúsi človek pristáť na asteoride obiehajúci Mesiac. Paradoxne, na urýchľovanie Apollo misií mala veľký vplyv nestabilná situácia vo svete – Studená vojna medzi veľmocami a ich prestíž.