KategóriaO vedcoch

Profesor mikrobiológie prijal poctu z Bieleho domu

Ján Vilček a Barrack Obama

Ján Vilček a Barrack Obama

Ján Vilček, profesor z Newyorkskej univerzity prevzal ocenenie z rúk najmocnejšieho prezidenta planéty Barracka Obamu.

Emigrant so židovskými koreňmi z Československa začal v Amerike prácu na svojom celoživotnom diele. Takýchto príbehov je veľa. Ale málokto to dotiahol tak ďaleko ako Ján Vilček, o ktorom sa vraví, že len v USA jeho nápady a práca v imunologickom odbore zachránili okolo 2 miliónov ľudí. Kariéru vraj začínal s predtuchou, že obohatí ľudský arzenál liekov. Predtým však musel prežiť tažkú mladosť, sirotinec, nacistickú hrozbu, skrývanie sa na vidieku.

Takmer 80-ročnému Vilčekovi zavesil na krk najcennejšiu medailu za prínos vo vede osobne americký prezident Barrack Obama. Spomenul, že pochádza zo Slovenska a za ťažkých pomerov musel emigrovať za oceán, kde sa uplatnil v mikrobiológii a razantne zlepšil schopnosť ľudstva budovať imunitný systém a bojovať so zápalmi. Prezident sa, samozrejme, neubránil prejavu o Americkom sne.

Mikrobiológ zo Slovenska rozvinul svoje študentské nápady v Amerike, kde pracoval na protilátke známej ako interferón a vyvinul liek Remicade. Lieči Crohnovu chorob a reumatickú artitídu. Ako inak, aj tu je príbeh o tom, ako okolie neverilo, že niečo môže vôbec fungovať. Vilčeka inšpiroval vedec Alec Isaacs, ktorý v tom čase bojoval s veternými mlynmi a negatívnymi postojmi svojich kolegov. Testy na interferón mohli byť len nepriamo a veľa ľudí neverilo, že vôbec existuje. Skeptici sa ale mýlili a Vilček na to prišiel počas výskumu kliešťovej encefalitídy. Na univerzite mu prejavili dôveru aj v čase, keď sa musela časť mikrobiologického oddelenia zavrieť. Liek vyvíjal Vilček s kolegami 10 rokov a na trh prišiel definitívne v roku 1998.

Vilček sa narodil v roku 1933, v roku, keď sa v Nemecku dostali k moci nacisti. Vyštudoval bratislavskú Univerzitu Komenského a emigroval v roku 1965. Za svoj objav zarobil 105 miliónov dolárov – ktoré ako veľký človek daroval univerzite, ktorá ho prichýlila. Spolu s manželkou založil nadáciu na odhaľovanie mladých vedeckých talentov v zahraničí.

Kontroverzný James Mellaart zomrel

James Mellaart

James Mellaart

Nedávno zosnulého (vo veku 87 rokov) Jamesa Mellaarta zaraďujú niektorí medzi najvýznamnejších archeológov v 20 storočí. Iní ho majú aj za podvodníka.

V Turecku, kde predtým nikto nič podobné nerobil, skúmal praveké (neolitické) sídla v Hacilaru a Çatal Hüyüku. Výskumy začali ešte v roku 1951.

Tí, čo na jeho prínos hľadia pozitívne, zdôrazňujú jeho čuch na hľadanie vecí, ktorými začala ľudská civilizácia. Jeho aféru „Dorak“ považujú Mellaartovi priaznivci za produkt závisti.

V uznávanom časopie Illustrated London News nechal vytlačiť kresby svojich údajných objavov z doby bronzovej, geograficky blízko legendárnej Tróje. Nikto však nálezy nevidel a dokument od záhadnej tureckej žene, ktorá vraj nosila staroveké šperky na sebe, vraj sfalšovala Mellaartova manželka.

Je tiež možné, že bol archeológ len obeťou podvodu. Niektorí ho naozaj nemali v láske – napríklad za to, že z Turecka pašoval predmety, ktoré mali patriť tureckej vláde.