Jozef Murgaš
Rodák z dnešného Tajova sa preslávil svojou prácou najmä v Amerike. Bol prvý kto dokázal preniesť hovor dvoch ľudí vo vzdialenosti niekoľkých desiatok kilometrov. Hoci bol kňazom študoval i maliarstvo. Vlastnil pozoruhodnú botanickú zbierku hmyzu – takmer 10 tisíc exemplárov.
Okrem tohto najslávnejšieho telegrafného patentu mu príslušné orgány uznali 11 ďaľších patentov: Vlnomer (1907), Elektrický transformátor (1907), Zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn (1908), Bezdrôtová telegrafia (1909),Detektor elektromagnetických vĺn (1909), Prístroj na výrobu elektrických oscilácií (1911), Navijak na rybársky prút (1912), Spôsob a zariadenie na výrobu elektrických oscilácií (1916) (zdroj: vedatechnika.sk)
Keď sa po vzniku prvej Československej republiky vrátil domov, aby tu učil mládež, dočkal sa len nepochopenia a odmietnutia. Pritom pôvodne emigroval kvôli obvineniam uhorskej vlády z panslavizmu. V USA aktívne podporoval aktivity na založenie Československého štátu, podpísal Pittsburgskú dohodu, zbieral peniaze na vec svojich krajanov v Európe. Vrátil sa do Ameriky, kde aj zomrel. V baníckej kolónii v Pensylvánii, kde žil sa zaslúžil sa o založenie školy, kostola, ihriska a ďaľších služieb verejnosti.
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR po ňom nazvalo cenu pre mladých výskumníkov a technikov.
Philipp Eduard Anton von Lenard
Tento slávny fyzik je považovaný za Nemca alebo Maďara, pretože pochádzal z nemecky hovoriacej rodiny z Bratislavy. Jeho otec obchodoval s malokarpatským vínom. V roku 1942 mu v Bratislave udelili čestné občianstvo.
Za študentských čias sa pohyboval po ose Bratislava-Viedeň-Budapešť. Keď nezískal miesto na univerzite v Budapešti, presídlil do Nemecka.
Študoval vlastnosti katódových lúčov, fotoelektrického efektu a javov fosforescencie a luminiscencie, spektrálnej analýze ultrafialových lúčov, magnetických a elektrických polí.
Podieľal sa na výskumoch atómu. Jeho priekopnícke práce významne prispeli k rozvoju rádiotechniky, televízie a ultramikroskopie. Svojimi objavmi položil základy kvantovej teórie.
Philipp Lenard je mimoriadne kontroverznou postavou. Bol v spore s pánmi Eistenom a Röntgenom, ktorých vinil z toho, že si privlastnili úspechy za niektoré jeho výskumy. S Einsteinom sa stretli na poli fotoelektrického javu. Einsteinova srbská manželka Mileva Maričová pracovala u Lenarda v laboratóriu, na čo neskôr zatrpknuto spomínal. Zrejme kvôli osobnej averzii potom aj odmietal Lenard teóriu relativity. Sám pritom mal už Nobelovu cenu z roku 1905, nazdával sa však, že mohol získať i ďaľšiu. Na tej prvej (a jedinej) pracoval 20 rokov.
Röntgenovi zase vyčítal, že vďaka jeho katódovej trubici objavil X-lúče a vyfúkol mu tento zárez do histórie.
Medzi Lenardovu najtemnejšiu stránku patrilo jeho sympatizovanie s nacistami a delenie fyziky na „dobrú“ nemeckú vecu a „škodlivú“ židovskú vedu. Odsudzoval tiež anglickú vedu, ktorá vraj len kradne z nemeckej a osobne radil Hitlerovi vo veciách árijskej fyziky.
Štefan Banič
Rodák z dnešných Smoleníc neďaleko Trnavy odišiel tak ako mnohí iní Slováci na prahu 20. storočia do Ameriky za prácou a lepším živobytím. Usadil sa v Greenville v Pensylvánii.
Stal sa svedkom leteckej dopravnej nehody. Tento zážitok ním otriasol a keďže bol schopný domáci majster, začal vo svojej dielni pracovať na použiteľnom padáku, o ktorom síce sníval už Leonardo da Vinci či iní, ale ktorý ešte nikto nezostrojil v praktickej podobe.
Svoj vynález si nechal zaregistrovať a osobne pred členmi patentovej komisie zoskočil z 15-poschodovej budovy vo Washinghtone. Bolo to veľmi nebezpečné, pretože nevisel na plachte – tak ako poznáme bezpečné padáky dnes, ale mal konštrukciu upevnenú okolo hrudníka. Nápad sa mu podarilo dokonca predať americkej armáde, ktorá ho však nepoužívala. Čas padákov však ešte neprišiel, odvážni letci riskovali životy bez nich.
Štefan Banič sa napokon vrátil do rodného Neštichu (dnešné Smolenice), kde pomáhal pri objavovaní známej jaskyne Driny. V obci má svoj pamätník. Neďaleko jeho hrobu sú pochovaní napríklad aj niektorí Pálfyovci z grófskeho rodu.
Jozef Maximilián Petzval
Pochádza zo Spiša, ale ako to u niektorých osobností z mnohonárodnostného Rakúsko-Uhorska chodí, hlásia sa k nemu okrem Slovákov i Nemci či Maďari (dokonca i česká vedecká spoločnosť mu udelila čestné členstvo). I jeho meno je rozoporuplné – je po ňom na Slovensku nazvaných veľa ulíc či vedeckých cien, no niekde sa píše ako Petzval, inde ako Petzwal či Pecval.
Položil základy modernej optiky, bez neho by moderná fotografia nebola tým, čím je dnes. Doktorát získal z filozofie, no venoval sa i matematike, fyzike, geometrii, mechanike a, samozrejme, optike. Vo Viedni prednášal 40 rokov vyššiu matematiku.
Kým neprišiel Jozef Petzvald na novú technológiu objektívu, fotili sa len nehybné objekty, ktoré sa snímali aj vyše minúty. Preto na starých fotografiách vyzerajú všetci tak strnulo. Petzvald prišiel s novým sklom, ktoré dramaticky zvýšilo priepustnosť svetla a znížilo tak expozičný čas. Dagerotypiu nahradila fotografia.
Skonštruoval i iné typy objektívov, reflektorov, zdokonalil mikroskop či navrhol dvojoký ďalekohľad. Vynález divadelného ďalekohľadu sa tiež pripisuje jemu. Jeho šošovky začal s veľkým ziskom predávať a vyvážať istý podnikavec – bez povolenia jeho vynálezcu. Petzvala osobne ocenil i rakúsko-uhorský cisár.
Aurel Stodola
Jeden z najvýznamnejších Slovákov vôbec bol Aurel Stodola, ktorý sa narodil v Liptovskom Mikuláši a o ktorého zmienke narážate určite pri každej návšteve slovenských technických fakúlt. Za jeho života sa mu dostalo ocenenia od mnohých nemeckých, francúzskych, anglických a iných univerzít a inštitúcií.
Jeho najväčšie dielo spočíva v práci na parných a spaľovacích turbínach. Zostrojil prvé tepelné čerpadlo na svete, jeho stroj z medzivojnového obdobia dodnes vykuruje ženevskú radnicu. Zostrojil napríklad aj umelú ruku – protézu.
Zaujímavosťou je, že istý čas učil samotného Alberta Einsteina. Jeho knihy sú nesmierne obsiahle a náročné vedecké práce, ale dodnes s veľkou pridanou hodnotou pre odbornú verejnosť.
Aurel Stodola sa pokladal sa zároveň pokladal za dobrého národovca, ktorý zdôrazňoval svoju lásku k vlasti odkiaľ vyšiel do sveta. Tú vštepil aj svojim potomkom, z ktorých sa napríklad ako spisovateľ presadil Ivan Stodola.
Jozef Karol Hell
Pochádzal z tvorivej-konštruktérsko-vynaliezavej rodiny. Jeho otec sa preslávil ako staviteľ a strojmajster, brat zase ako astronóm. Jozef Karol Hell sa narodil v roku 1713 (rok, v ktorom popravili Jánošíka) a jeho prvý vynález bol vahadlový čerpací stroj. Nasledovala celá plejáda nových strojov, čerpadiel a zlepšovákov.
V jeho dobe boli bane chronicky zatopené vodou a súdobé technológie nestačili na vysúšanie a odčerpávanie množstva vody. Hell ako prvý použil metódu založenú na stlačenom vzduchu. Dnes sa tento princíp používa v najväčších hĺbkach pri ťažbe ropy.
Systematicky pracoval na mechanizácii baníctva, zaslúžil sa o technológiu čistenia vzduchu v baniach, prispel k zlepšeniu bezpečnosti a života prostých baníkov. Podieľal sa na stavbe niekoľkých vodných nádrží (tajchov), čiže ho môžeme považovať aj za priekopníka feudálneho vodohospodárstva.
Spolupracoval s iným známym Slovákom Samuelom Mikovínim. Aj vďaka týmto dvom pánom mal banskoštiavnický kraj vo vtedajšom Hornom Uhorsku výborný zvuk.
Matej Bel
Jeden z najznámejších slovenských bádateľov vôbec, o ktorom sa učia už školáci na základných školách je Matej Bel z Očovej (často sa jeho priezvisko uvádza aj ako Bell). Dostalo sa mu pôct od Londýna cez Berlín, Olomouc až po Petrohrad).
Zaoberal sa jednak humanitnými vedami (históriou, geografiou, národopisom, kultúrou, literatúrou, jazykovedou), ekonomickým učením a tiež prírodnými vedami. Mal pozitívny názor na vlastnosti prostého, ale pracovitého slovenského ľudu. Dá sa povedať, že bol naším dobovým encyklopedistom. Jeho knižné dielo je veľmi obsiahle a medzi desiatkami spisov a kníh nájdeme i niekoľko učebníc.
Bol umierneným protestantom a skrytým odporcom vlády Habsburgovcov. V storočí kuruckých povstaní (za Františka II. Rákociho) mu to takmer prinieslo popravisko, ale omilostili ho. Za jeho vlastivedné a geografické práce (kvôli ktorým veľa cestoval) ho dokonca obvinili zo špionáže pre nepriateľské koruny.
Narodil sa do sedliacko-mäsiarskej rodiny Funtíkovcov, ale nakoniec to dotiahol až na cisársky dvor, kde ho povýšili do šľachtického stavu a udelili mu čestnú funkciu dvorného histografa. V Bratislave sa pokúšal založiť miestnu Učenú spoločnosť, zámer mu však prekazili jezuiti, ktorí si dogmaticky privlastnili právo rozhodovať o vedeckých otázkach.
Milan Rastislav Štefánik – okrem svojich obrovských politických a vojenských zásluh sa stal známym aj ako vedec – astronóm. Na začiatku bol len neduživý chlapec z Košarísk, ktorý si musel vziať pôžičku z Ružomberskej banky, aby sa mohol dostať do Paríža. Pod vedením uznávaného dobového vedca profesora Janssena sa Štefánik zúčastnil niekoľkých pozorovacích výprav, napríklad na Mount Blancu. Štefánikovu štúdiu Spektroskopické skúmanie zatmenia slnka publikoval francúzsky vedecký časopis. V roku 1906 publikoval ďaľších 7 vedeckých prác. Precestoval Áziu, Afriku, Južnú Ameriku, na Tahiti pozoroval Halleyho kométu. Tu sa chcel aj usadiť, ale na to bol pre francúzsku vládu príliš užitočný.
Johann Wolfgang Kempelen – bol uhorský technik a vedec, ktorý sa zaoberal viacerými disciplínami. Bol to Nemec, ale hovoril plynulo siedmimi jazykmi. Preložil zákony cisárovnej Márie Terézie do nemčiny, čím si vyslúžil vysoké funkcie na jej dvore. V Uhorsku sa zaslúžil o modernizovanie baní a zvýšenie ich produkcií. Známe sa stalo jeho „bratislavské čerpadlo“. Pracoval aj ako architekt – napríklad pri rekonštrukcii budínskeho hradu. Staval mosty, vodomety, poľnohospodárske zariadenia. No najväčšiu slávu mu priniesol jeho šachový automat zvaný Turek. Porazil napríklad pruského cisára Friedricha II. či franzúzskeho cisára Napoleona. Konštruoval tiež protézy alebo písací stroj pre nevidiacich.
Ján Jesenius – považujeme ho za Slováka, hoci sa narodil vo Vroclave. Jeho meno má niekoľko tvarov, ako je priznačné v uhorských dejinách. Preslávil sa ako lekár, ktorý vykonal prvú pitvu v našich krajoch – na dvore cisára Rudolfa II. Pitval obeseného zločinca. Bol i rektorom pražskej univerzity. Bol významným evanjelikom a po bitke na Bielej hore ho spolu s inými protihabsburgskými povstalcami popravili a vyrezali mu jazyk.