KategóriaNASA správy

Vrchol perzeid je 12-13 augusta, ale vidno ich aj predtým a potom. Navyše: v tento čas bude nebo čisté, bez mrakov, a mesiac nebude vidno. Čo vytvára ideálne podmienky na sledovanie nočnej show. Meteority odpadávajú od väčšej kométy, ktorá obieha okolo slnka a raz za veľmi dlhý čas sa priblíži k Zemi.

Ako ich pozorovať?

Na zobrazenie meteorického roja nepotrebujete žiadne špeciálne vybavenie ani veľa zručností. Všetko, čo skutočne potrebujete je jasná obloha a veľa trpezlivosti. Ďalekohľad ani fotoaparát nepotrebujete. Ak by ste si predsa len chceli zachytiť meteority aj na fotoaparát, potrebujete lepšiu techniku, najlepšie FX fotoaparát, široký a zároveň svetlý objektív, a určite statív, lebo časy fotenia sú ideálne 30 sekúnd alebo dlhšie na jeden záber. S nastaveniami sa už musíte pohrať sami – je to individuálne.

• Nájdite si odľahlé miesto na pozorovanie, ďaleko od svetiel mesta. Po príchode na miesto môže vašim očiam trvať 15 až 20 minút, kým si zvyknú na tmu.
• Počasie má byť teplné a letné, ale aj tak sa oblečte, a uistite sa, že sa cítite pohodlne, najmä ak plánujete zostať vonku dlho. Počítajte s repelentom proti hmyzom, alebo aj kliešťami. Prineste si so sebou deku alebo pohodlnú stoličku – pozorovanie meteorov môže byť hra na počkanie.
• Keď nájdete svoje pozorovacie miesto, ľahnite si na zem a pozerajte sa na oblohu. Na zistenie smeru radiantu môžete použiť našu interaktívnu mapu oblohy meteorického roja alebo tabuľku vyššie; čím vyššie je radiant nad horizontom, tým viac meteorov pravdepodobne uvidíte.
• Zdá sa, že meteorické roje pochádzajú z radiantu, ale meteory sa môžu objaviť v ktorejkoľvek časti oblohy.

Pred niekoľkými týždňami, presnejšie 6. apríla zaznamenala sonda InSight Lander na Marse prvé otrasy, ktoré by mohli byť zemetrasením – alebo skôr marsotrasením.

Dve sady seismometrických senzorov zaznamenali nezvyčajné ruchy, akési vytie, reptania či náznak dunenia. Ťažko sa to dá opísať slovami, hoci výskumníci seismometrické údaje preložili do akéhosi audio záznamu (na obrázku). Objav potvrdila francúzska vesmírna agentúra CNES. Zvukový záznam nerekonštruuje udalosť v reálnom čase, pretože ľudské ucho by nič nepočulo. Začiatok záznamu je zvuk vetra na Marse.

Ale aj tak by mohlo ísť o dôkaz, že Mars je seismologicky aktívny. Mars by podľa predpokladov nemal mať veľké zemtrasenia ako naša planéta (ktoré sú spôsobované najmä pohybom tektonických dosiek), ale mal by mať rôzne poruchy a pukliny vďaka ochladzovaniu planéty a silným vetrom. Zaznamenaný otras by na Zemi nebol vôbec spomenutý, šlo o naozaj malú udalosť. Avšak povrch Marsu je tak tichý, že za pozornosť to určite stojí.

V nasledujúcich troch dňoch sonda zaznamenala ďalšie tri otrasy, u tých sa však nepotvrdilo, že ide o „marsotrasenie“, mohlo ísť aj o vietor alebo dopad meteoritu. O seizmickej aktivite na Marse už podala správy americká misia Viking, tam však prístroje boli umiestnené vyššie nad povrchom planéty, takže sa údaje považujú za nespoľahlivé.

Že má Mars ľadové čiapočky na póloch sme už vedeli. Včera vedci oznámili, že na južnom póle, pod pevným ľadovcom môže byť voda v kvapalnom skupenstve.

Za objav vďačíme sonde European Mars Express a jej radarovému detektoru s názvom MARSIS. Objav prišiel až teraz, pretože v minulosti sa rôzni výskumníci snažili nájsť vodu najmä na povrchu planéty (kde sa však podľa všetkého nemôže nachádzať). Celý nález je založený na zbieraní dát z radarových signálov zo spomínaného radaru, ktorý vyvinula Talianska vesmírna agentúra a časťou technológie prispelo pasadenské laboratórium NASA.

Jazero tekutej vody má byť asi 1,5 kilometra pod povrchom, na súhrne radarových snímkov sa javí ako „svetlá plocha“. Nuž a voda, ako vieme – je jednou z hlavných podmienok pre život, tak ako ho poznáme. Objav sa ale musí oficiálne potvrdiť – inými výskumami a použitím iných nástrojov. Jedna z nových technológií dorazí na Mars ešte tento rok, pôjde o nemecké zariadenie, ktorého primárnou úlohou je skúmať unikanie tepla z povrchu planéty, ale môže hľadať aj dôkazy o prítomnosti vody.

Hľadanie vody je prioritou výskumu na Marse. V slnečnej sústave sa nachádzajú aj iné telesá s oceánmi vody – napríklad Jupiterov mesiac Európa alebo Saturnov mesiac Enceladus.

Obrázok a správa: NASA

Rokliny na Marse pozorujú astrofyzici už dlho. Kvôli nim sme sa domnievali, že na Marse mohla kedysi existovať voda. Táto teória však má háčik – voda by tu musela byť relatívne nedávno, inak by erózia rokliny  časom vymlela. A tak vedci skúmali iné teórie. Nové dáta o minerálnom zložení planéty pomohli prísť s novšou – dôveryhodnejšou – teóriou.

Kanály a spádoviská naozaj pripomínajú akési vyschnuté potoky. No štúdia Geophysical Research Letters vraví, že nešlo o vodu, ale o tuhú formu oxidu uhličitého, čiže suchý ľaď. Ten sa opakovanie topil a zamŕza a tak vznikli slávne a diskutované rokliny. Tie nie sú všade, ale len na určitých miestach planéty, najmä pri južnom póle.

Foto: science.nasa.gov

Tento obrázok je výsledkom januárového fotenia (2015) fotoaparátom MAHLI na konci robotickej paže. Pažu nevidno, pretože záber je skladaný z niekoľkých desiatok záberov. Na sníme vidno kľúčovú lokalitu „“Pahrump Hills“ a stanovisko „Mojave“, ktoré sú súčasťou väčšieho útvaru na dne krátera, ktorý je cca 154 kilometrov široký. Rover Curiosity sa tu navŕtava do horninových vrstiev a skúma chemické zloženie povrchu Marsu. Zatiaľ sa zdá, že pôda má podobné zloženie ako vulkanický povrch na Havajských ostrovoch.

Rover váži 1 tonu a celý projekt stál 2 a pol miliardy dolárov. Tajným želaním výskumníkov z NASA je nájsť stopy aspoň po mikrobakteriálnom živote. Rover pristál na Marse v roku 2012 a odvtedy systematicky prehľadáva „Červenú planétu“. Objavil už pozostatky po dávnom jazere alebo zvláštnu horninu, akú na Zemi zrejme nenájdeme. Prvé „selfie“ fotografie sme dostali k dispozícii už v roku 2012 – nielen však kvôli popularizácii vedy, ale aj kvôli kontrole vozidla, ktoré sa môže poškodiť v prašnom prostredí.

Zdroj: nasa.gov

Reid Wiseman, kozmonaut na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) si od mája 2014 užíva pohľad na nezvyčajné zelené svetla v oblasti tesne pri inak veľmi „svetlom“ Bangkoku v Thajsku. Čo sú oné fosforeskujúce svetlá v zálive? Bioluminescentné premnoženie rias? Tajné gama skúšobné laboratóriá? Podvodné mimozemské základne?

Odpovede hľadá Michael Carlowicz z NASA Earth Observatory. Zrejme sú to – rybári. Záhadu riešia mnohí novinári a blogeri.

V juhovýchodnej Ázii a v Južnej Amerike prišiel do módy lov chobotníc a kalamárov s použitím LED žiaroviek, ale aj výkonných lámp do 300 kilowatov. Rybári lákajú na túto „návnadu“ drobý planktón, za ktorými plávajú zase väčšie živočíchy ako chobotnice. A rybári majú istejší a ľahšie dosiahnutý úlovok.

V skutočnosti to nie je 100 percentne potvrdená teória. Záhadných svetelných zdrojov je na našej planéte oveľa viac a kozmonauti sa bavia ich pozorovaním. Podľa Carlowicza je však pravdepodobnejšie, že ide o prírodné úkazy než o aktivitu UFO, ako sa domnievajú mnohí nadšení ufológovia sledujúci prácu kozmonautov cez sociálne siete.

Zdroj: http://earthobservatory.nasa.gov/