KategóriaCestovanie

Uplynulé dva roky cestovateľom za krásou, oddychom, zdravím, či zážitkami – veľmi nepriali. O to viac dôvodov je prečo si urobiť čas a podľa svojich možností navštíviť naše najkrajšie (najmenšie na svete) veľhory. Vysoké Tatry: symbol Slovenska a destinácia číslo jedna u nás.

Raj pre milovníkov chát. Tých vysokohorských je trinásť a navštíviť každú z nich je zážitok – celý život môžete hovoriť, že bol som tam a tam. Údolia pod horami, samozrejme, sú posiate chatami, ktoré sú k dispozícii na krátkodobý prenájom za účelom dovolenky. Ak hľadáte niečo kvalitnejšie, luxusná chata Vysoké Tatry vás určite nesklame.

Športovci si balia výbavu naviac. Od roku 1970 sa Tatry stali svetoznáme vďaka zimným športom, tie sa tu, samozrejme, pestujú oveľa dlhšie (a nielen zimné). Množstvo zjazdoviek, klzísk, stien pre skialpinizmus – nájde si tu svoje amatér aj profesionál. Vysokohorské nosičstvo sa dá tiež považovať za šport – a pekne náročný. Športovci, či už naši alebo zahraniční, často vyrážajú z hotela Slovan.

Omračujúca príroda. Desiatky horských plies, končiarov, jaskýň, vodopádov, hlboké lesy a zasnežené svahy, kde tu zahliadnete divú zver, množstvo stop a čerstvý vzduch. Niet divu, že Tatry si všímajú aj zahraničné bedekre.

Klíma. Do Tatier sa chodí aj za zdravím – na vzduch, ďalej od civilizácie, za pohybom, kúpeľmi a welnessami. Pobyt v lese zresetuje človeka, ktorý má napríklad komplikácie po covide a v niektorých jaskyniach je často najzdravší vzduch na svete. Minerálne pramene sú súčasťou Tatier odkedy sa o nich vedú písomné záznamy. Luxusné apartmány Vysoké Tatry ponúkajú svieže zdravé ubytovanie na dotyk s prírodou.

Základňa pre turistov. Vo Vysokých Tatrách je niekoľko stoviek turistických chodníkov s rôznou obtiažnosťou a bezpečnosťou, na peších turistov tu myslí každý odkedy vystúpite vo vlaku trebárs v Štrbe alebo maličkej staničke vo Vyšných Hágoch.

Je čo vidieť a čo fotiť. Ak ste profesionálny fotograf, Tatry musíte navštevovať pravidelne. Ak ste úplny amatér, alebo len chcete fotku na Instagram – platí to isté. Tatry ponúkajú krásne scenérie, ale aj krásne detaily, výhľady zdola aj zhora (stačí sa vyviesť lanovkou), ale aj múzeá, galérie a iné atrakcie, ktoré nájdete na rôznych stránkach alebo ich už poznáte.

História a národný symbol. Milovníci histórie nájdu na streche Slovenska množstvo vecí na videnie, lebo aj tu sa často – možno v malom – lámali dejiny. Tatry sú náš symbol, kto vládne Tatrám a Váhu, vládne našej malej krajine – a dnes sme to my všetci.

Prečo je toľko escape roomov s tématikou hororu? Alebo filmovej vraždy a vyšetrovania? Pretože každý tvorca hry (a majiteľ roomu) chce, aby sa o hre rozprávali hráči dlho po tom ako ju dohrajú. Zážitok má byť ultimátny – a intenzívny. A strach je najintenzívnejšia emócia. Ak si ho dopriavame v bezpečných podmienkach, dokáže dokonca príjemne prebudiť naše zmysly.

Ak vytvoríte výbornu a zábavnú hru, s dlhými hádkami, zaujímavými nápadmi a peknými rekvizitami, spomienky na ňu časom vyblednú – ale to ako ste sa v hre zľakli alebo vás niečo šokovalo či omráčilo – to si zapamätáte natrvalo. Strach je evolučný nástroj a má jeden dôsledok – snažíme sa mu vyhnúť. A únik je pointa escape room hry.

Takto komplikovane sme sa dostali k dnešnému tipu: Escape room Questum a jeho hra Strašidelné príbehy socializmu.

Je to zamotaná detektívka zo Sovietskeho zväzu osemdesiatych rokov. Vtelíte sa so svojimi priateľmi do kože leningradských vyšetrovateľov, ktorí sa ocitnú na mieste činu. To čo vyzerá ako normálna domácnosť – sa ukáže byť niečo čo pochuchá nervy aj tým najskúsenejším kriminalistom. A tými ste vy. Môžete si dokonca požičať dobové uniformy, hra ideálna pre dvoch až štyroch ľudí a nemá vysokú obtiažnosť – na prvom mieste je atmosféra.

Zima už klope na dvere a prichádza obdobie, ktoré niekto obľubuje, no niekto ho nenávidí. Počas zimy je veľmi skoro tma, chladno, sneh, a preto sú obmedzené niektoré aktivity, ktoré by sa inak dali vpohode vykonávať. Čo teda robiť počas zimy?

Medzi deťmi je zima obľúbená najmä kvôli snehu. Deti sa vedia vonku poriadne vyšantiť, no ak sa vaše dieťa nedokáže bežne vonku zabaviť a nudí sa doma, je načase niečo vymyslieť. Medzi veľmi obľúbený a zábavný šport počas zimy patrí lyžovanie, tak prečo dieťa nenaučiť lyžovať?

Ako naučiť dieťa lyžovať?

Ak chcete naučiť dieťa lyžovať, je potrebné zakúpiť mu na lyžovanie potreby. Najdôležitejším základom sú lyže. Tie nie je potrebné hneď kupovať, ale stačí si ich požičať, keďže môže sa stať, že si dieťa lyžovanie neobľúbi a budete musieť lyže vrátiť. Okrem lyží je u detí potrebná aj lyžiarska prilba. Tá je pre deti na svahu nevyhnutná, a preto je dobré na ňu nezabudnúť. Netreba však zabúdať ani na oblečenie, keďže dieťa bude na svahu potrebovať lyžiarske oblečenie.

To však nemôže byť hocijaké, ale musí byť naozaj kvalitné a musí dieťa udržať v teple. Ak teda hľadáte v obchode, pozerajte hlavne detské lyžiarske bundy, alebo otepľovačky. Takéto oblečenie by vaše dieťa malo udržať v teple a suchu v akýchkoľvek podmienkach. Okrem týchto potrieb sú nevyhnutné aj lyžiarky. Tie musíte ísť vyberať s dieťaťom, keďže iba ono bude vedieť, ktoré sú mú pohodlné a ktoré nie. Lyžiarky musia sedieť presne, aby na svahu nedošlo k prípadnému úrazu. Ak ste všetko vybavenie zakúpili, je načase naučiť dieťa lyžovať. Ak nechcete učiť dieťa sami, viete ho dať do rúk inštruktorovi, ktorý ho to naučí naozaj rýchlo. Rovnako mu ukáže aj jazdu na vleku a iné zručnosti, ktoré sú pri lyžovaní nevyhnutné.

Neváhajte a naučte vaše dieťa lyžovať aj vy!

Najlepšie výlety sú tie, ktoré prebehnú hladko, deti sú šťastné a spokojné a rodičia nie sú prinajmenšom zničení a vyradení z činnosti. Pozrite sa na naše tipy ako úspešne absolovať väčšie či menšie povyrazenia s deťmi za zábavou a poučením.

1. Neponáhľajte sa. Ale neodkladajte. Nie je dôvod na obavy – prečo niečo odkladať a donekonečna sa baviť, výlety s deťmi sú normálna denná činnosť. Ale zhon a stres vám tiež nepomôžu.
2. Preberte to dopredu s deťmi. Netrápte potomkov ťahaním na výlet, kam nechcú. Na výlet by sa mali tešiť všetci zúčastnení. Obzvlášť malé detičky do šesť rokov sa nevedia prispôsobiť takmer ničomu. A je jedno, či idete len na dve hodiny do ZOO, alebo na dva týždne do inej krajiny.
3. Urobte si výskum. O destinácii by ste mali vedieť všetko dopredu. Ak idete len sami ako dobrodruh, prosím, kráčajte do neznáma a čakajte ako vás svet prekvapí. Pri výlete s malými deťmi sú však prekvapenia nežiadúce. To čo je pre dospelých nuda, je pre deti nové a záživné. Tipy kam s deťmi sú všade, napríklad na skvelej stránke corobis.sk.
4. Nebaľte na cestu každú jednu detskú hračku. Veľká batožina vás len zbytočne zaťaží, veľa vecí (jedlo apod.) sa dajú kúpiť po ceste. Na druhú stranu, mať niečo rýchle na zahryznutie (škoda, že nemáme slovo ako snack v angličtine) asi budete potrebovať. Rozumné balenie je na mieste – nemali by chýbať napríklad základné zdravotnícke pomôcky a lieky. Skladné sú aj dokumenty a kreditky. Pri náhradnom obleční naopak musíte byť veľmi obozretní. Pokiaľ je to možné, nech si deti nesú vlastnú batožinu (samozrejme, primerane k ich fyzickým možnostiam).
5. Zabookujte si všetko čo sa len dá. To je výhoda 21. storočia – všade sa dajú kúpiť lístky online dopredu. Prípadne hotely, cestovné náklady – ak idete na dlhšie prázdniny a nie jednodňový výlet, „domáce úlohy dopredu“ vám ušetria nervy. Na online bookingoch je dobré to, že si môžete všade zistovať možnosť detských zliav.
6. Teraz zistíte ako sa oplatia kvalitné veci. Pevné batohy a nie tašky z Tesca, kvalitné autosedačky, kočíky a všetko možné by pri cestách malo byť vo vyššej než „čínskej“ kvalite. Bezpečnosť je dôležitejšia ako výlet samotný!
7. Záložné plány. Rátajte s tým, že sa niečo pokazí. Počasie, zdržanie v doprave. Vždy majte rezervy a peniaze navyše, a hlavne pripravené nervy na flegmatické pokojné  prekladanie problémov do detského sveta. A hlavne majte v rezerve aj čas – deň dva pred aj po výlete. Dospelý na prázdninách s deťmi musí byť jedna z najflexibilnejších bytostí na svete.
8. Poistka pred zatúlaním. Svoje deti môžete dnes doslova vybaviť GPSkom – každý ho má v mobile. Deťom dajte vaše základné informácie – meno, telefónne číslo, mail, prípadne aj adresu. Upokojí vás to trochu pred návštevou hustejšie zaľudneného miesta, kde sa potomok môže stratiť v dave.
9. Dožičte si všetci viac prírody. Čo nám chýba, to sú návštevy prírody – pritom zrovna tej máme v krajine všade dosť. Nie sme ako v Holandsku, kde je celá krajina komplet deforestovaná a pokrytá mestami a dedinami. U nás je to do lesa a pod. vždy blízko.
10. Zabavte nejak dietka počas nudného sedenia v aute či v lietadle. Dneska majú všetky deti telefóny, ale môžete im dať aj knižku, tým menším nejakú malú skladú hračku – alebo čo tak fotoaparát? Starším deťom doprajte aj poučenie, aj keď nad tým môžu krčiť nosom. Tí starší skrátka potrebujú aj nejakú aktivitu.
11. Pokoj a rozvahu – bavte sa tiež! Najdôležitejšie je udržať si počas výletu dobrú náladu. Skvelá mama zvláda nepriazeň osudu s úsmevom a v prvej línii. Deti a okolnosti vás môžu zlostiť, ale to nie je zmysel rodinného cestovania. Hlavná pointa je v utužovaní vzťahov a poznávaní nových vecí a to sa nedá v nasrdenom móde.

Zo Schwechatu sa lieta do celého sveta, a v moment keď sa s letenkami v ruke náhlime na letisko, nechceme riešiť nejaké problémy v doprave na samotný terminál. To by mohlo zničiť celú cestu. S hlavou plnou veľkého výletu potrebujeme rýchly, bezpečný a spoľahlivý presun. Aké máme možnosti?

Vlastným autom. Skúsení motoristi už vedia, kto v ich okolí je im ochotný odšoférovať úsek z Bratislavy do Viedne a naspäť na ich aute. Je možné si vlastné auto zaparkovať priamo na parkovisku pri Schwechate. Je to síce relatívne bezpečné, no i tak vám pribudne jedna starosť navyše. Takéto parovanie vás vyjde zhruba 40 euro na týždeň a nie každý ho obľubuje.

Vlakom. Vlaky sú dobrý spôsob cestovania, no nie dokonalý. Do Viedne z Bratislavy chodíte najmä na medzinárodných vlakoch, ktoré prichádzajú z Česka a smerujú ďalej do Budapešti – a na tratiach 4 štátov sa môže udiať niečo, čo spôsobí meškanie. Navyše, vlak nejde do Schwechatu, ale len na jednu z veľkých viedenských staníc (väčšinou Hauptbahnhof). A odtiaľ sa musíte ešte dostať kombináciou metra a nadzemky do štvrte na okraji Schwechat (metro sem zatiaľ nejde, len klasická trať pre nadzemnú súpravu mesta). To je komplikované.

Autobusom. Tento prostriedok má výhodu, že vybrané linky chodia až na letisko.  Väčšinou si lístok musíte zaobstarať dopredu a cestovanie nemusí byť pohodlné – autobusy sú zvyčajne zaplnené do posledného miesta, nehovoriac o tom, že sa nejak musíte dopraviť aj na autobusovú stanicu a počítať dopredu s možnými kolónami a zdržaniami.

Taxíkom. Asi najpohodlnejšie riešenie. Taxík vás vyzdvihne pred vaším domom (alebo kde mu zadáte) a zavezie vás až do cieľa. Mať auto iba pre seba znamená pohodlie – dostatok miesta, autá sú klimatizované a vybavené drobnôstkami ako noviny, či minerálkou. Taxikári musia byť profesionálni a slušní, pomôcť vám s batožinou a prípadne aj poradiť s dopravou. Taxi na Schwechat stojí z nášho hlavného mesta zhruba 50 euro a dostanete k dispozícii luxusnejší voz s taxikárom, čo dobre pozná trasu a zbytočne sa nezdržiava.

Cena rozpočítaná na viac cestujúcich nie je vôbec likvidačná a pri napríklad počte 3 osôb sa prakticky rovná hromadnej doprave. Tieto sloveské taxi služby sú, mimochodom, trikrát lacnejšie ako ich rakúski konkurenti. Ak nemienite stopovať, alebo nelietate iba vrtuľníkom, ide o najrýchlejší a najpohodlnejší spôsob cestovania na letisko.

Banská Bystrica má dve železničné stanice, nedávno kompletne zrekonšturovanú autobusovú stanicu a leží v úplnom strede Slovenska – blízko je to do Nízkych Tatier, na Fatry, na Poľanu, do Štiavnických Vrchov. Ideálne miesto na slovenskú dovolenku.

„Začnite s vysťahovaním“, toto známe heslo spustilo Slovenské národné povstanie, jednu z kľúčových udalostí formujúcich moderné Slovensko. A celé to začalo práve tu, v Banskej Bystrici. Niet divu, že hlavné námestie je pomenované po SNP, je tu veľký pamätník sovietskym vojskám a prejdete sa len malý kúsok a ste v múzeu venovanom SNP, známom svojimi expozíciami, ale aj nezvyčajnou architektúrou (na obrázku).

Inak je tu aj námestie venované Ľudovítovi Štúrovi. Ten síce nebol z tunajšieho kraja, ale keď so spolupracovníkmi vyberali spisovnú reč, urobili veľmi múdre kompromisné rozhodnutie a vybrali stredoslovenčinu, aby sa západ s východom nehádali. Keď sa hlasovalo o najvýznamnejšiu osobnosť mesta, občania zahlasovali za maliara Dominika Skuteckého (má v meste svoju vilu), aj keď v celoslovenskom meradle by možno skôr zvíťazil veľký učenec Matej Bel.

Samozrejmosťou v meste sú kostoly, sochy a početné meštianske historické budovy (Benického dom, Matejov, Thurzov, Ebnerov…) či zrekonštruované domy a byty.

V lete sa dá vystúpať na Hodinovú vežu a pozrieť sa na centrum meste zhora. Cestovanie v meste nie je drahé – jednak plocha nie je taká obrovská, aby sa tu nedalo chodiť aj pešky, do odľahlejších častí sa odveziete s MHD, kde stojí lístok 70 centov. Ubytovať sa môžete napríklad v penzióne Olympia.

Nuž a keďže mesto postavili pod Urpínom (podľa neho nazvali aj najväčší tunajší pivovar, a každý kto navštívi Banskú Bystricu by mal ochutnať Urpinera), určite padne vhod menšia turistika v podobe výstupu na kopec alebo aspoň na tunajšiu kalváriu. Ak spomíname kopce, tak najčastejší výlet do prírody z Bystrice bude asi ten do Národného parku Veľká Fatra.

Určite nevynechajte tunajší Mestský hrad, pamiatku známu svojimi dvoma cibuľovými vežami, Mariánsky stĺp či Kamennú fontánu. Mesto má vlastné historické opevnenie, radnicu, galériu (v Pretóriu – bývalej radnici) či obelisk.