KategóriaCestovanie

Ako sa dostať na letisko Schwechat

letisko schwechat

Zo Schwechatu sa lieta do celého sveta, a v moment keď sa s letenkami v ruke náhlime na letisko, nechceme riešiť nejaké problémy v doprave na samotný terminál. To by mohlo zničiť celú cestu. S hlavou plnou veľkého výletu potrebujeme rýchly, bezpečný a spoľahlivý presun. Aké máme možnosti?

Vlastným autom. Skúsení motoristi už vedia, kto v ich okolí je im ochotný odšoférovať úsek z Bratislavy do Viedne a naspäť na ich aute. Je možné si vlastné auto zaparkovať priamo na parkovisku pri Schwechate. Je to síce relatívne bezpečné, no i tak vám pribudne jedna starosť navyše. Takéto parovanie vás vyjde zhruba 40 euro na týždeň a nie každý ho obľubuje.

Vlakom. Vlaky sú dobrý spôsob cestovania, no nie dokonalý. Do Viedne z Bratislavy chodíte najmä na medzinárodných vlakoch, ktoré prichádzajú z Česka a smerujú ďalej do Budapešti – a na tratiach 4 štátov sa môže udiať niečo, čo spôsobí meškanie. Navyše, vlak nejde do Schwechatu, ale len na jednu z veľkých viedenských staníc (väčšinou Hauptbahnhof). A odtiaľ sa musíte ešte dostať kombináciou metra a nadzemky do štvrte na okraji Schwechat (metro sem zatiaľ nejde, len klasická trať pre nadzemnú súpravu mesta). To je komplikované.

Autobusom. Tento prostriedok má výhodu, že vybrané linky chodia až na letisko.  Väčšinou si lístok musíte zaobstarať dopredu a cestovanie nemusí byť pohodlné – autobusy sú zvyčajne zaplnené do posledného miesta, nehovoriac o tom, že sa nejak musíte dopraviť aj na autobusovú stanicu a počítať dopredu s možnými kolónami a zdržaniami.

Taxíkom. Asi najpohodlnejšie riešenie. Taxík vás vyzdvihne pred vaším domom (alebo kde mu zadáte) a zavezie vás až do cieľa. Mať auto iba pre seba znamená pohodlie – dostatok miesta, autá sú klimatizované a vybavené drobnôstkami ako noviny, či minerálkou. Taxikári musia byť profesionálni a slušní, pomôcť vám s batožinou a prípadne aj poradiť s dopravou. Taxi na Schwechat stojí z nášho hlavného mesta zhruba 50 euro a dostanete k dispozícii luxusnejší voz s taxikárom, čo dobre pozná trasu a zbytočne sa nezdržiava.

Cena rozpočítaná na viac cestujúcich nie je vôbec likvidačná a pri napríklad počte 3 osôb sa prakticky rovná hromadnej doprave. Tieto sloveské taxi služby sú, mimochodom, trikrát lacnejšie ako ich rakúski konkurenti. Ak nemienite stopovať, alebo nelietate iba vrtuľníkom, ide o najrýchlejší a najpohodlnejší spôsob cestovania na letisko.

Čo robiť v Banskej Bystrici, ak ste tu aspoň na pár dní

Múzeum Slovenského národného povstania

 

Banská Bystrica má dve železničné stanice, nedávno kompletne zrekonšturovanú autobusovú stanicu a leží v úplnom strede Slovenska – blízko je to do Nízkych Tatier, na Fatry, na Poľanu, do Štiavnických Vrchov. Ideálne miesto na slovenskú dovolenku.

„Začnite s vysťahovaním“, toto známe heslo spustilo Slovenské národné povstanie, jednu z kľúčových udalostí formujúcich moderné Slovensko. A celé to začalo práve tu, v Banskej Bystrici. Niet divu, že hlavné námestie je pomenované po SNP, je tu veľký pamätník sovietskym vojskám a prejdete sa len malý kúsok a ste v múzeu venovanom SNP, známom svojimi expozíciami, ale aj nezvyčajnou architektúrou (na obrázku).

Inak je tu aj námestie venované Ľudovítovi Štúrovi. Ten síce nebol z tunajšieho kraja, ale keď so spolupracovníkmi vyberali spisovnú reč, urobili veľmi múdre kompromisné rozhodnutie a vybrali stredoslovenčinu, aby sa západ s východom nehádali. Keď sa hlasovalo o najvýznamnejšiu osobnosť mesta, občania zahlasovali za maliara Dominika Skuteckého (má v meste svoju vilu), aj keď v celoslovenskom meradle by možno skôr zvíťazil veľký učenec Matej Bel.

Samozrejmosťou v meste sú kostoly, sochy a početné meštianske historické budovy (Benického dom, Matejov, Thurzov, Ebnerov…) či zrekonštruované domy a byty.

V lete sa dá vystúpať na Hodinovú vežu a pozrieť sa na centrum meste zhora. Cestovanie v meste nie je drahé – jednak plocha nie je taká obrovská, aby sa tu nedalo chodiť aj pešky, do odľahlejších častí sa odveziete s MHD, kde stojí lístok 70 centov. Ubytovať sa môžete napríklad v penzióne Olympia.

Penzión Olympia

Nuž a keďže mesto postavili pod Urpínom (podľa neho nazvali aj najväčší tunajší pivovar, a každý kto navštívi Banskú Bystricu by mal ochutnať Urpinera), určite padne vhod menšia turistika v podobe výstupu na kopec alebo aspoň na tunajšiu kalváriu. Ak spomíname kopce, tak najčastejší výlet do prírody z Bystrice bude asi ten do Národného parku Veľká Fatra.

Určite nevynechajte tunajší Mestský hrad, pamiatku známu svojimi dvoma cibuľovými vežami, Mariánsky stĺp či Kamennú fontánu. Mesto má vlastné historické opevnenie, radnicu, galériu (v Pretóriu – bývalej radnici) či obelisk.

Keď olympijské medaily, tak recyklované

Stará technika - elektronika

 

Aký kov sa hodí na najcennejšie športové medaily? Zlato, striebro, bronz.. tak je to odnepamäti. Ale na Tokijských olympijských hrách v roku 2020 to bude inak – medaily budú z kovy recyklovaného z elektroniky.

Vzbudiť vo verejnosti záujem o recyklovanie – to bol cieľ myšlienky. Už teraz prišli Japonci odovzdať 50 tisíc ton elektrotechnického odpadu. Staré počítače, telefóny, fotoaparáty. Všetko, mimochodom, obsahuje aj vzácne a ťažko zohnateľné kovy a vyhadzovanie takéhoto odpadu predstavuje veľký problém.

Nuž a tri spomínané kovy sú v elektronike tiež hojne zastúpené. Síce v maličkom množstve, ale pri dostatočnom množstve odpadu sa nazbiera potrebné množstvo na zlaté a strieborné medaily, cínu a medi bude určite dostatok. Napríklad cielené množstvo medi je 2,7 tony, čo pri tomto kove nie je vôbec veľa.

Firma NTTC Docomo už venovala 5 miliónov starých telefónov – v kampani sa chcú blysnúť korporácie aj menšie spoločnosti. Elektronický odpad sa používal pri medailách aj pri hrách v minulosti (čiže nejde o novú myšlienku), tam však extrahované kovy tvorili len časť potrebného množstva.