KategóriaTechnológie

Svetu dominujú drony od DJI a my vám povieme prečo

DJI dron s ovládačom

Kedysi medzi rokmi 2003 a 2005 si jeden študent Frank Wang na hongkongskej technologickej univerzite na internáte skladal malé lietajúce hračky – drony.

Bol šikovný a niektoré súčiastky dokázal predávať iným firmám. Vyhral aj cenu okolo dvoch tisíc euro na vývoj svojho dronu. Jeho prvá spoločnosť bola neúspech – Wang bol veľký puntičkár a k pracovníkom sa správal veľmi zle. Potom si však našiel svojho Steva Jobsa alias Swift Xia, ktorý sa vyznal v marketingu a vedel predávať. Zrodila sa firma, ktorej drony dnes tvoria 75 percent trhu.

Prirovnanie k Apple nie je náhodné. Firma DJI sa takto naozaj často označuje – ako Apple medzi dronmi. Vyhrala totiž užívateľskou prívetivosťou, ľahkým ovládaním a tým, že sa orientuje na obyčajných ľudí, nie na expertov a špecialistov. Podobne ako Apple má napríklad svoje mini verzie (označované rovnako ako SE), ktoré sú ľahšie ako 250 gramov a odpadá u nich byrokratická kontrola v Amerike a v Európe. Amerika bola pre raketový štart DJI dôležitá – na začiatku Frank (jeho originálne meno, samozrejme, znie inak) stretol jedného chlapíka z americkej televízie a príjemne sa ovládajúce drony išli na dračku ako teplé rožky.

DJI prakticky nepodlieza kvalitu. Zatiaľ sa neobjavil model od tejto firmy, ktorý by bol vyslovene prepadák. Hovorí sa, že DJI sú drahé drony, ale cena vždy zodpovedá kvalite. DJI drony majú napríklad vždy najlepšie kamery – a najlepší obraz (so všetkými vychytávkami, stabilizátormi atď.). Preto ich drony nakupujú polície, armády, zdravotníci, farmári… Existujú aj iné deluxe značky dronov, tie môžu niekedy stáť rádovo tisícky eur. DJI sa dajú zohnať povedzme od troch stoviek, ale predávajú sa aj z druhej ruky – pretože výdrž je takžie veľmi dôležitá.

Lieta sa s nimi jednoducho a väčšina dnešných modelov DJI sa udrží vo vzduchu minimálne polhodinu, čo zďaleka nie je štandard u konkurencie. Sú lacné drony, ktoré vo vzduchu vydržia dve minúty, lebo sa nevedia popasovať s veľkosťou a váhou baterky. Po tejto stránke je DJI vždy vyriešený – dojazd, funkcie, automatickí pomocníci, vyhýbanie sa prekážkam… Buy & fly systém bez starostí. Iné drony často končia zabudnuté na polici, keď ich majitelia zistia, že sú nekvalitné a lietať s nimi je skôr starosť ako zábava. Alebo sú kvalitné, ale drahšie ako DJI, pretože ich výrobca ich nedokáže produkovať v takom množstve.

Široké portfólio, užívateľská skúsenosť, môžnosť dokupovania doplnkov a náhradných dielov robia z DJI momentálne najúspešnejšieho výrobcu dronov.

Kde všade potrebujete vlastnú aplikáciu

Fón v meste

Smartfónové aplikácie – oveľa dokonalejšie a ľahšie dosiahnuteľnejšie ako kedykoľvek predtým – zmenili trh. V dnešnej ére sa pohybujeme niekde medzi „potrebujeme vlastnú aplikáciu“ a „vlastná aplikácia nám veľmi pomôže“. Skutočne funčkná apka s užívateľmi zvyšuje bzukot a čísla presne na tých kanáloch, kde potrebujeme. A kde ich vlastne potrebujeme?

  • Zdravie. Systematická starostlivosť o zdravie začína u jednotlivca, nie u inštitúcií, ako sa môže niekto domnievať. V tomto sme na Slovensku trochu pozadu – sú krajiny, kde 90 percent užívateľov používa aplikácie na kontrolu hmotnosti, pohybu, prehľad o lekároch, rezervácie, prehliadky, ale trebárs aj spoluprácu s fitness centrami. U nás v tom vedie wame.sk.
  • Doprava. Každý pozná Uber, no nie každý ho používa. V každom prípade naštartoval revolúciu, v ktorej boli tradiční prepracovia nútení prísť s vlastnými systémami a novými ponukami. Doprava poháňa aj aplikácie rezervácií v hoteloch, v cestovnom ruchu – celkovo, minimálne 30 percent ľudí má svoje telefóny vybavené apkami v tomto segmente.
  • IT. Uverili by ste IT firme, že sa venuje technológiám, keby ste s ňou nemohli komunikovať digitálne? Vývoj mobilných aplikácií je klasickou výbavou slovenského programátora.
  • Zábava. Niekedy sa zdá, akoby zábava vypľňala 100 percent času na smartfónoch (aspoň u tých mladších). Nie je to úplne pravda, ale zábavnému priemyslu dávajú aplikácie neskutočné možnosti – a ako inak, do zábavy sa snažia preniknúť aj všetci ostatní a dostať svoj obsah či svoje ponuky do širokého publika.
  • Financie. Podľa Googlu 40 percent užívateľov prevádzkuje na svojich zariadeniach aplikácie, kde si kontrolujú stavy účtov, vybavujú platby, faktúry za elektrinu, alebo v podstate akékoľvek finančné operácie a produkty. Ak pôsobíte vo finančnom sektore, bez vlastnej aplikácie pravdepodobne dnes nemôžete fungovať.
  • Nákupy. Vďaka covid kríze sa mnoho kamenných obchodov presunulo do digitálneho priestoru. A tu, na mieste kde zúri hyperkonkurencia značiek, tovarov a služieb, sa každý snaží vyrvať svojho zákazníka. Je jasné, že aplikácie museli dôjsť k slovu ako moderný marketingový nástroj, ale aj kanál na komunikáciu so svojimi klientami.
  • Gastro. Nuž a pri gastre platí ešte viac – pri lockdowne sa museli reštaurácie a gastro prevádzky hromadne obzerať po internetovom predaji a donáškach. Aj ten najmenší predajca potreboval aplikáciu, systém, ak nie svoj, aspoň nejakú známu sieť – bez toho mnohých čakal krach. Apky v gastre nie sú ničím novým, už pred desiatimi rokmi napríklad Starbucks zvýšil svoje predaje o 20 percent vďaka vývoju vlastnej aplikácie.
  • Vzdelávanie. E-learning preskakuje míľniky. Ľudia sú lační po učení sa, po vedomostiach a certifikátoch – a to s telefónom v ruke na vlastnej pohovke doma. Ak im dáte dobrý bod, sú pripravení pohnúť Zemou.

Tipy pre fotolovcov: Ako získať pekné snímky a nevyplašiť zver

Líška fotopasca

Stopovanie zveri je zábavné – a môžete to robiť 24 hodín denne 7 dní v týždni bez toho, aby ste stresovali zver, alebo ju nebodaj vytláčali z jej teritória.

Fotopasce, samozrejme, môžu slúžiť aj na vašom pozemku ako poistka proti zlodejom – ale v divočine je s nimi ozajstná zábava. Možno vám pomôže pár nápadov ako s fotopascami (stopovacími kamerami) narábať:

  1. Ako umiestniť kameru? Mimo turistických chodníkov a miest, kde sa pohybujú ľudia, najlepšie niekde kde v blate vidíte odtlačky rôznych kopýt a tláp (zver má obľúbenejšie miesta, svoje napájadlá a pod.) – nezdržujte sa tam ale dlhšie než je nevyhnutné.
  2. Výška umiestnenia nie je až tak dôležitá ako uhol a šírka záberu. Hlavne by slnko malo byť väčšinu dňa zozadu kamery, aby svietilo na skúmané územie a nikdy nie do objektívu kamery. Výška mení scenériu, ale je to skôr umelecký záber – ten môže urobiť dobre aj kamera na pni stromu takmer dole alebo aj tá, čo je veľmi vysoko. Na Slovensku je možno dobré dať ju vysoko kvôli tomu, že by si ju mohol ľahko niekto privlastniť. Dôležitejší je skôr dosah – kamera by nemala byť príliš ďaleko, napr. 18 mm ohnisko fotoaparátu urobí peknú fotku zveri z 3 metrov, ale 30 metrov je už príliš ďaleko. Netrvajte príliš na megapixloch, skôr kameru namierte tak, aby naozaj pokrývala výstižné miesto a nemali ste len fotky s odstrihnutými kusmi hláv.
  3. Čistá scéna. Miesto snímania by malo byť zbavené rôznych elementov, konárov a objektov, ktoré by kazili záber.
  4. Priplaťe si. Za kvalitnú nočnú optiku, za pripojenie na wifi alebo k mobilnému operátorovi, za veľkú SD kartu.
  5. Poznajte zákony a pravidlá. Ide vám o poučenie, mali by ste vedieť ako sa vo voľnej prírode (v lese) správať. Musíte brať do úvahy, že pozemok nie je váš, pravdepodobne ide o poľovný revír, a zver má svoje zvyky v rôznych ročných obdobiach. Ak chcete zver lákať na návnadu, radšej sa poraďte s miestnym horárom, ktorý zver prikrmuje.
  6. Ako vybrať kameru? Kvalita obrazu je až na treťom (alebo štvrom mieste). Na prvom je sila batérie a kapacita pamätovej karty. Potom možno cena a obraz je až na štvrtom mieste. Hlavne sa nenechajte frustrovať škaredými rozmazanými zábermi – reklamy na fotopasce zvyčajne používajú tie najkrajšie snímky, ale tie treba loviť pomerne dlho. Fotopasca za 100 eur nemôže mať tak kvalitný obraz ako zrkadlovka za 2000 eur s príslušnými objektívmi. Nenechajte sa odradiť príliš skoro.
  7. Ako často kontrolovať kameru? Určite nie každý deň (ak nemáte drahšiu kameru, s ktorou sa dokážete spojiť cez mobilného operátora). Nadšený začiatočník možno bude mať nutkaniu ísť skontrolovať kameru po pár hodinách – to je veľká chyba, zver totiž spoľahlivo odplašíte – a ona dokáže vašu prítomnosť vycítiť aj z pachov, ktoré po sebe zanechávate.
  8. Pozor na citlivosť v nastavení. V kolónke Settings alebo Options zvyčajne nájdete frekvenciu snímok. Jedna fotka za 3 sekundy je veľmi odvážne nastavenie – ak má fotka 2 MB, za jednu hodinu budete mať 40 MB dát. Za hodinu skoro Gigabajt…za niekoľko dní toho už bude príliš veľa nielen na skladovanie, ale aj na prehľadávanie. Aj senzor pohybu na kamere by sa mal dať nastaviť – na maximálnej citlivosti ho bude spúštať doslova všetko, napríklad pohyb buriny vo vetre alebo letiaci list. Takže aj tu s citom.

Fotopoľovník má na rozdiel od fotografa prírody výhodu – nepotrebuje na svoj koníček veľa času a sem-tam sa mu pritrafí príležitosť na scénu, na ktorú by profi fotograf niekedy čakal roky.

Pár mýtov o CNC výrobe

CNC mýty

Programovaná CNC výroba je dnes najdostupnejšia v histórii, možno je na mieste zhrnúť si zopár laických nepresností, ktoré si o nej môžete ako človek nezasvätený myslieť.

  1. Je to príliš veľký podnik.  Ak ste v odbore, viete, že obrábanie pomocou CNC nástrojov môže byť za určitých podmienok docela prístupné. Zhotovenie dielu nemusí byť vôbec drahé a nie je pravda, že sa firmy venujú iba sériovej výroby. Menšie firmy ako Mevi.cz napríklad vyrábajú diely aj ako jednotlivé kusy.
  2. Obsluhovať CNC prístroj môžete aj bez skúseností. To vám určite neradíme, aj keď výrobcovia strojov to občas v marketingu preháňajú.
  3. Všetko je automatizované. Bez kvalitného programátora alebo operátora veru nie.
  4. Nastavte program a môžete ísť na pivo. Malá kontrola a korekcie sú potrebné vždy, jednak kvôli kvalite dielov a jednak kvôli možným problémom so strojným zariadením.
  5. Programátori nemusia byť strojári.  Stačí vedieť iba pracovať so schémami v CAM prostredí? Väčšina ľudí, ktorí obsluhujú CNC zariadenia pracovali v minulosti aj s inými nástrojmi a vedia si poradiť aj s inými strojárskymi úlohami.
  6. Čas výroby sa dá presne vyrátať. Áno, program síce vypočíta prognózu… ale výroba dielov sa aj tak často oneskoruje a niekedy za to jednoducho nemôžete.
  7. CNC stroje sú nesmrteľné. Áno, väčšina modelov pôsobí veľmi mohutným a byteľným dojmom. Ale  zároveň sú ich mechanické časti vystavené ohromnému tlaku a opotrebovaniu – potrebujú skúsenú obsluhu, ktorá prístroj správne prevádzkuje a predlžuje jeho životnosť.
  8. CNC dokáže vyrobiť všetko. Každé zariadenie má svoje obmedzenie. Dokážete vyrobiť pokročilé súčiastky, ale v istom momente narazíte na limit a musíte rozmýšľať v širšom technologickom spektre.

Bez skrutky by bol stále stredovek

Skrutka

Predstavte si aký by bol svet bez malej prostej skrutky. Jednoduchý spoj spájajúci dva prvky alebo povrchy. Lenže bez skrutky by nebola možná ani priemyselná, ani vedecko-technická revolúcia. Skrutky nájdeme v tých najpokročilejších technológiách – raketoplán nepostavíte s klincami.

Archimedes používal pohybovú skrutku na zavlažovanie. Jeho súčasníci so skrutkou lisovali víno – spojovacia funkcia v staroveku nebola známa. Skrutka stála aj pri vzniku kníhtlače (a tiež výroby papiera), no ani v stredoveku stále nevedeli, že ňou môžu spájať materiály. Nedokonalé ručne tvarované skrutky sa využívali v zbraniach a v brneniach, no mali veľmi premenlivú kvalitu.

Až počas priemyselnej revolúcie v 18. storočí zistili Angličania Watt a Job, že skrutky sa dajú vyrábať masovo na oceľových Ramsdenových sústruhoch. Až vtedy začala skrutka spájať dve veci do jednej. O skrutkách sa v tej dobe vedelo skôr, domáci majstri prerábali na ne nity od kováčov, no takáto kvalita skrutiek bola pochybná.

Mimochodom, spomínaným Angličanom trvalo 16 rokov, kým zo svojej dielne spravili ziskový podnik – a 30 ľudí potom dokázalo produkovať 15 tisíc skrutiek denne (tentokrát už pevných a v rovnakom rozmere). Takže nielen parný stroj ohlasoval novú epochu – parostroj bolo možné zostrojiť až pomocou skrutiek, rovnako ako neskôr železnice. Kuželovité závity vznikli až v 19. storočí – to umožnilo skrutky montovať priamo do niektorých materiálov bez predchádzajúceho vyvŕtania diery.

Sprvu k skrutkám neboli skrutkovače (hlavy nemali drážky) a spájali iba tenké materiály (pretože príliš krátke nity sú neúčinné, kým krátke skrutky držia výborne). Pri opravách bolo treba spoje vyrezať. Dnes sa skrutky vyrábajú s presnosťou na mikrometre, pretože pri niektorých zariadeniach (napr. lekárskych prístrojoch) je ľudským okom neviditeľný detail veľmi dôležitý.

V 30-rokoch 20. storočia objavila spoločnosť Henryho Phillipsa krížovú drážku na hlave – a keď predala patent automobilke Ford, začala ďalšia revolúcia v automobilovom priemysle. Na skrutky bolo možné vyvinúť väčší krútiaci moment a dosiahnuť oveľa kvalitnejší spoj. Mimochodom, jeden často používaný typ skrutky si patentoval aj Edison.

Kľúčová vlastnosť skrutky je, že sa po zmontovaní dá znovu rozmontovať – šetrí sa tak obrovské množstvo práce a materiálu. Skrutka má driek (valec) a závit (naklonenú rovinu). Otáčaním sa posúva, pričom sila pohybu je v skutočnosti väčšia ako tá, ktorú vyvíja človek alebo prístroj so skrutkovačom. Otáčavá sila sa mení na netočivú priamočiaru a skrutka sa prepracováva hlbšie do materiálu. Z hľadiska fyziky aj špirálové schodisko funguje ako skrutka – cesta po ňom je síce dlhšia, ale menej namáhavá ako keby schody viedli priamo.

Skrutky majú veľmi rôznorode závity, rozmery, hlavy, drážky, materiál, ostrie hrotu… v podstate ich existujú desaťtisíce typov (hovorí sa o exponencionálnom čísle teoretických typov), hoci je to vynález, ktorý nemá cenu nejak vylepšovať alebo komplikovať (najväčšími “vylepšeniami” sú matica a podložka, ale nie je nutné ich používať, rovnako ako magnetické materiály, kotvy a pod.). Skrutky, ktoré dnes vidno na výrobkoch a prístrojoch mávajú aj estetické hlavičky, aby vizuálne splývali s povrchom.

V skrutkových firmách v USA pracuje viac ako 130 tisíc ľudí a tieto továrne majú obrat 30 miliárd. Cez Druhú svetovú vojnu boli fabriky na súčiastky ako skrutky alebo ložiská v skutočnosti dôležitejšie ako finálne montovne tankov a lietadiel. Keby sa bojujúcicm stranám podarilo tieto továrne zničiť, vojna by sa skončila oveľa skôr. To poukazuje na to, že moderný priemysel stále stojí na veciach , ktoré boli vynájdené už v staroveku alebo aj skôr.

Photoshop môže používať každý. Ak má vôľu sa učiť

Photoshop

Je to komplexný nástroj, pravda. Veľa ľudí odrádza – ak raz však seriózne s Photoshopom začnete – zamilujete si možnosť urobiť v ňom prakticky akúkoľvek grafiku.

Žiadny iný nástroj nie je tak dlho vo vývoji a neposkytuje také široké možnosti. A načo je vlastne tento program od Adobe dobrý a kto všetkok ho využije?

  • Web dizajn. Na ozaj profesionálny a hlavne vlastný vzhľad si nevystačíte so žiadnym nástrojom na tvorbu www stránok. Tie treba naplniť obsahom – tonami grafiky. A tá nevzniká väčšinou inde než v Photoshope.
  • Výroba grafiky. Čokoľvek potrebujete – knihy a časopisy, letáky, vizitky, vstupenky, čokoľvek, čo sa tlačí na papier, ale aj čokoľvek čo ostáva iba v digitálnej forme – na 90% je urobené vo Photoshope. A tých zvyšných 10% tvoria aplikácie, ktoré sa na Photoshop vo všetkom ponášajú.
  • Fotografia. Len ozaj skúsený fotograf s technikou v cene auta tvorí fotografie typu shoot & go, tzn. také, ktoré vyzerajú dobre aj bez úpravy. Aj časopis National Geographic, ktorý sa hrdil, že fotky neupravuje, už priznal, že istá miera editácie je nutná… Čo by robili fotografi bez Photoshopu? Ich fotky by boli mdlé a nevýrazné.
  • Tvorba videa. Hoci na video Photoshop nie je stavaný, aj má svoje slovo. Jednotlivé snímky je možné editovať aj v aplikácii a pomocnú grafiku (ako napríklad úvody a všelijaké pomocné flashe) urobíte šikovne tiež v programe, ktorý bol pôvodne určený len na editáciu fotografií. Youtuberi, ktorí majú vo videách schopnú grafiku, používajú aj profi appky na jej výrobu.
  • Oživenie starých fotiek. Skeny starých fotiek nevyzerajú dobre – potrebujú vniesť život, výraz, energiu. Bez vhodného nástroja sa neobídete.
  • Plagáty. Schopnosť upútať na prvý pohľad dosiahnete klasickým plagátom – ktorý pravdepodobne vzišiel z výroby vo Photoshope alebo možno v Illustratore, čo je sesterská appka z tej istej rodiny.
  • Influenceri na sociálnych sieťach. Zdá sa, že väčšina Instagramerov a pod. si vystačí s kvalitným foťákom v telefóne a filtrami, ktoré ponúka daná sociálna sieť. Ale v istom momente, keď váš účet má už naozaj veľa sledovateľov a potrebujete ho sprofesionalizovať, začne byť Photoshop veľmi nápomocný – oveľa viac presahujúci možnosti online nástrojov, ktoré sú predsa len preddefinované napevno.
  • Umelci. Dnešní artisti sú digitalizovaní – majú grafické tablety, optiké perá, čo nepíšu… Nakresliť napríklad komiksovú knihu je robota na niekoľko mesiacov až rokov.