KategóriaTechnológie

Ktorý iPhone kúpiť v roku 2020

iPhone telefóny

Drahé a luxusné iPhony stále ostávajú módnou a technologickou značkou, bez ohľadu na to ako úspešne sa na ne tlačia iní výrobcovia.

Je to skrátka svet sám o sebe, kde rôzne modely konkurujú sebe navzájom a užívateľom spôsobujú malé problémy – ako sa v nich vyznať? Skúste naše stručné zhrnutie.

iPhone 11. Základná jedenástka je momentálne hlavný kôň gigantu z Cupertina. V najlacnejšej verzii (64 GB) je celkom dostupná a hovorí sa, že stačí každému. Pravda, Apple na trh s úspechom pumpuje aj o dosť drahšie jedenástky Pro a Pro MAX – čo sú najluxusnejšie telefóny, čo sa dajú momentálne dostať. Posledný menovaný je najťažší a najväčší, no aj najodolnejší a je v ňom napchatých najviac technológií. Je to vskutku reprezentatívny prístroj, ktorý si okolie všimne (nielen kvôli nezvyčajnému trojhuholníkovému výrezu na fotoaparáty). Smartfóny iPhone 11 sú pre ľudí, čo hľadajú to najaktuálnejšie a nehľadia na cenovky.

iPhone SE 2020. Naopak, tento iPhone je pre ľudí, čo hľadia na cenovky – a na veľkosť prístroja. Prvý SE vyšiel pred piatimi rokmi, keď bolo na trhu ešte dosť „malých telefónov“. Tento veľmi praktický telefónik má totiž obrazovku len 4.7 palca, čo je dnes unikát. Dnes sa za malé telefóny považujú tie s obrazovkou nad 5 a niekedy dokonca 6 palcov. Malý iPhone SE je preto veľmi praktický a skladný, a navyše nemá veľa konkurencie. Pritom je stále technologicky vynikajúci – nikto sa za neho nemusí hanbiť. A dá sa skryť do každého vrecka, čo sa o jeho nadrozmerných príbuzných nedá povedať.

iPhone XR. Tento model je v podstate rad 10 s písmenkom R (XR sa tu vyslovuje „ten ár“), ale s novším čipsetom a operačným systémom. Vyšiel v roku 2018, ale je stále aktuálny aj v roku 2020 – je veľmi praktický a výdrži jeho batérie máločo konkuruje. Vyšiel v 6 farbách (napr. bledomodrý alebo korálovo oranžový) a zaujme aj fotoaparátmi či displejom. iPhone XR je voľba pre fanúšikov Applu, ktorí nepotrebujú to najaktuálnejšie, ale stále sú nároční.

iPhone 12. Samozrejme, najviac sa čaká na novú sériu. Jej uvedenie spomalila korona (zamestnanci nemohli cestovať medzi USA a Čínou, spomalilo sa budovanie 5G sietí) a tradičný septembrový dátum vydania sa nedodrží. Verejnosť dúfa, že dvanástky budú predstavené v októbri 2020 a že sa vtedy začnú aj dostávať do obchodov. Najlacnejší model by mohol začínať na cenovke okolo 650 eur. Dizajn spoznáte opäť najmä pre inak usporiadané fotoaparáty a najväčšou kontroverziou bude to, že Apple už nebude k telefónom pribaľovať nabíjačky. iPhone 12 je pre ľudí, ktorí si radi počkajú na to najposlednejšie a najmodernejšie.

Smart hodinky: štýlové, inteligentné a viac než na iba fitness

Chytré smart hodinky

Na prvom mieste je ich praktickosť – no v závese ide o ich vzhľad, pohodlné nosenie a možnosti, ktoré ponúkajú. Inteligentné smart hodinky vtesnajú na vaše zápästie technológie a štýl.

Väčšina žien a dievčat má sklony vyberať si doplnky aj podľa toho, ako vyzerajú. Smart hodinky hovoria, že rozumiete inteligentnej technike, že máte štýl a pravdepodobne aj dosť športujete, alebo aspoň veľa plánujete. Definitívne nie sú iba na parádu. Benefity sa dajú ľahko vymenovať:

  1. Pre ľudí v pohybe. Pre tých čo veľa cestujú (a hodinky sú nápomocné aj v iných časových zónach, na letiskových kontrolách apod.), ale aj pre tých, čo žijú cvičením a fitnessom. Do maličkých hodiniek sa zmesti veľa inteligentných aplikácií, trackerov, počítadiel a podobných šikovných vecičiek. Navigácia je samozrejmosťou.
  2. Šetria čas, nielen ho merajú. Notifikácie! Chodia neustále. Chcete byť zastihnuteľní – čo ak príde dôležitá správa alebo mail. So smart hodinkami nesiahate 300-krát za deň po telefóne, nevyberáte ho z tašky a neotvárate donekončena obal – stačí jemne pootočiť zápästím a vidíte, či cinknutie bolo dôležité alebo nie.
  3. Praktická prevádzka. Pri ostatných zariadeniach vedieme nekonečné debaty o baterkách.. hodinky však majú maličké obrazovky. Nežerú ani zďaleko tak veľa. Netrávia polovicu svojej životnosti v nabíjačke.
  4. Môžu nahradiť telefón. V kombinácii s inými zariadeniami môžete hovory vymazať alebo odpovedať.
  5. Prehrávač hudby. Staré walkmany a iPody nahradili väčšinou smartfóny. Tie dnešné sú často veľké ako malé tablety – nie sú vždy ideálne napr. na behanie. Nič praktickejšie ako inteligentné hodinky zatiaľ tak skoro mať nebudeme.
  6. Diskrétnosť. Malé hodinky s minimalistickým dizajnom nebijú do očí ako veľké a drahé smartfóny. Hodí sa to kdekoľvek – od pracovných stretnutí až po situácie na ulici.

Technológia smart watch definitívne opustila jednoduché ukazovanie času – široké použitie, prispôsobovateľnosť, široká ponuka hodiniek (od pár desiatok eur po zariadenia za mnoho tisíc eur) ukazujú modernú budúcnosť.

Toroidné transfomátory sú malé a tiché. A preto aj efektívne

Transformátor

Bez transformátorov by sme si nevedeli predstaviť život – prakticky každý spotrebič našej dennej potreby potrebuje znížiť napätie z jednotnej elektrickej siete pre svoje jemné obvody (a niekedy aj zvýšiť). Takže sa bez nich nezaobíde žiadny výrobca elektrotechniky. Toroidné transfomátory tvoria dôležitý článok na konštrukčných plánoch – a my si povieme aké sú ich hlavné prednosti.

Vysoká účinnosť. Toroidné transformátory nevyžadujú zvláštnu izoláciu. Vďaka svojmu tvaru sú ideálne pre magnetické pole a prevod energie medzi obvodmi – preto dosahujú účinnosť až 90 percent, kým konvenčné transformátory vykazujú straty niekedy až 40 až 50 percent energie. A tým pádom uniká aj menej tepla a toroidy sú preto chladnejšie. Čo je ďalšie veľké plus – v konštrukcii nepotrebujete ventilátory alebo iné chladiace prvky (alebo aspoň prázdny priestor pre chladenie vzduchom).

Malé rozmery. Nízky profil a efektívny prstencovitý tvar (vinutie je po celom kruhu jadra) robia z toroidného transfomátora lákavú súčiastku pre konštuktérov, pretože ho môžu používať pri kompaktných prístrojoch a všade tam, kde je nedostatok miesta. Zároveň to znamená flexibilitu – priemer a výška prstencov sa dá pri výrobe ľahko upravovať alebo je možné vytvoriť rôznorodú ponuku pre priemysel. Vo všeobecnosti sú toroidné transformátory ľahšie a nevyžadujú toľko vstupných surovín pri výrobe.

Ľahká montáž. S veľkosťou a tvarom súvisí aj jednoduchosť inštalácie – čo opäť ocení finálna výroba. Aj preto sú toroidné transformátory tak veľmi obľúbené napríklad v automobilovom priemysle alebo v lampách. Pri montáži sa vyžaduje len jedna stredová skrutka, kým pri iných typoch tranformátora potrebujeme až štyri skrutky. To značne uľahčuje aj opravy a údržbu. Toroidné transformátory sa dajú ľahko vložiť do plastových alebo kovových krytov, zaliať s mosadznými vložkami alebo montovať pomocou beztlakových montážných dosiek.

Nížšia hlučnosť. U konvenčeného transfomátora vznikajú mechanické vibrácie cievok – a tým pádom ich prevádzka nie je tichá. Šum sa zvyšuje, keď sa materiál časom opotrebúva a uvoľnujú sa napríklad železné zrná. Prstencovitá konštrukcia toroidu však prirodzene tlmí akustické ruchy. Vinutia na jadre sú napevno, bez vzdušných medzierok, takže nevibrujú. V toroidnom transformátre nenájdete klasickú cievku okolo jadra v puzdre, pretože cievkami sú v tomto prípade drôty navinuté na jadro. Samozrejme, drôty sa môžu dotýkať a môžu byť navrstvené na seba.

Malé magnetické pole. Oproti iným typom transformátorov majú tie toroidné asi 10 percentný rádius magnetické poľa. To je veľmi výhodné, pretože to dramaticky znižuje potrebu tienenia inými súčiastkami, a zároveń je možné v blízkosti toroidu montovať inú citlivú elektrotechniku. To robí toroidné transformátory vhodné napríkad pre medicínsku techniku alebo zosilovače nízkej úrovne.

V skratke, vďaka svojemu úspornému tvaru a jednoduchej konštrukcii sú toroidné transfomátory ekonomické – šetria energiu, peniaze aj prvotné suroviny na výrobu.

Windows 10 už je na väčšine počítačov

Bill Gates Microsoft

Posledný Windows, 10-tka vyšiel v lete roku 2015 s nemalým cieľom – do troch rokov sa stať dominantným operačným systémom (na PC, mobilných platformách, konzoliach a pod.). Nevyšlo to.

Najkomplexnejšia platforma všetkých čias sa nekonala a Microsoftu sa z rúk vyšmykol aj najlukratívnejší mobilný trh. Desiatka sa nestala Windows One (vývojári žartovali, že jednak sa v Microsofte veľa produktov už volalo One a že Windows 1.0 tiež existoval kedysi. Deviatku jednoducho preskočili.). Skrátka a dobre, o nadvládu bojuje redmondský gigant už iba na sofistikovanej platforme stolných PC – a až po 1400 dňoch od vydania ich systému môžu microsofťáci vyhlásiť, že Windows 10 je už na každom druhom PC.

Dáta k tomuto článku nájdete na netmarketshare.com. Ak si pozriete august minulého roka, tak bola desiatka iba na 40% počítačov. V auguste 2019 sa prvýkrát číslo prehuplo nad 50%. Zaujímavé je, že Windows 7 má stále svojich 30% – skrátka, je veľmi obľúbený, viac ako nová osmička, ktorú si každý zapamätal len kvôli dlaždiciam a chýbajúcemu tlačítku Štart. Mimochodom, tieto veci neboli žiadne maličkosti – a firma zvyknutá na monopolné postavenie pocítila hnev užívateľov. Aj preto je číslo 10 pre spoločnosť také dôležité – ako písal už v dobe vydania systému časopis Time.

Nový Windows sa však neuchádzal len o užívateľskú priazeň, ale aj o pozornosť vývojárov aplikácií, ktorí sa húfne nahrnuli do obchodov s logami Google a Apple a Microsoft naraz začal zaostávať. Pretože užívatelia chcú hlavne dobré aplikácie, bez nich žiadny operačný systém nemá zmysel. A Microsoft lepí svoj systém na 275 miliónov predávaných počítačov každý rok. Starý Windows 7 by najradšej vypol, akokoľvek dobrý produkt to je, lenže sa to nedá.

Trh so zariadeniami môže byť tvrdohlavý. Určite by sme našli aj pracovné miesta s prastarými XP-čkami, alebo dokonca staršími, dávno nepodporovanými verziami OS. Vývojári potrebujú, aby ľudia kupovali stále to najnovšie, ale zákazníci sa zanovito držia starých vecí (a majú na to veľa dôvodov). Preto je nový míľnik pre Microsoft úspech – jednoducho už nie je na trhu sám.

A niekedy už ani jeho technológie nestačia na obyčajné veci (viď. fakt, že prehliadač Edge, podobne ako Firefox, fungujú na základe googlackého open-source projektu Chromium). Microsoft odpisuje aj od Linuxe, pri tvorbe svojich IoT systémov, to je však pre väčšinu užívateľov už nedôležitá informácia.

Nuž a prečo by užívatelia mali updatnúť na desiatky? Väčšinou stačia tri slová – rýchlosť, bezpečnosť, Edge. Ten zvyšok sú menej dôležité veci (viď. napr. tento zoznam).

15 najlepších antivírov z celého sveta

Digitálna mapa sveta

 

Mať antivírus na počítači, či podobnom zariadení, je nutnosť. Bez toho vás digitálny svet tam vonku zomelie. Antivírov je veľa a je zaujímavé, že práve tento najcitlivejší softvér nevzniká vo veľkých technologických centrách ako napr. Silicon Valley, ale vyrábajú ho šikovní programátori po celom svete. Antivírusové programy podľa krajiny svojho vzniku:

  1. Bitdefender. Rumunsko. V súčasnosti najlepšie hodnotený program nevznikol vôbec ďaleko, je veľmi vplyvný, spoľahlivý a nainštalovaný na pol miliarde zariadení.
  2. Kaspersky. Rusko. Centrála z Moskvy sa čiastočne presunula do Švajčiarska. Ide o špičkový program, ktorý je asi na 400 miliónoch zariadení. Z Ruska pochádzajú aj iné programy, napríklad Dr Web.
  3. Norton od Symantecu. USA. Práve túto značku uprednostňuje aj americká FBI a tento program považuje za najbezpečnejší aj mnoho amerických inštitúcií.
  4. Eset (NOD). Slovensko. Náš príspevok do svetovej kyberbezpečnosti, mimoriadne kvalitný, mimoriadne obľúbený a pekne dlho vyvíjaný systém, ostatne, začal vznikať už na konci osemdesiatych rokov 20. storčia.
  5. McAfee. USA. Občas kontroverzný, zato stále obľúbený antivírus. Hrdí sa tým, že je najstarší na svete vôbec.
  6. Avast. Česká republika. Veľká značka od našich západných susedov, opäť globálna záležitosť. Avast funguje hádam na všetkých možných platformách a v 45 jazykoch.
  7. Trend Micro. Japonsko. Technologická krajina vychádzajúceho slnka sa spolieha na tento produkt. Zaujímavosťou je, že zakladateľkou spoločnosti bola žena, čo je v tomto segmente nezvyčajné – Eva Chen.
  8. Avira. Nemecko. 100 miliónov užívateľov na svete preferuje riešenie z Nemecka, prístupne a príjemne. Spoločnosti si zlepšila meno, potom čo ich marketingové oddelenie prestalo robiť narážky na Hviezdne vojny.
  9. Secure Antivirus. Tento systém z Helsínk urobil veľký skok v roku 2017 a povyhrával aj niekoľko cien – je jasné, že sa na ňom poctivo pracuje.
  10. AVG. Česká republika. Túto značku kúpil Avast, takže má v portfóliu až dva veľké antivíry. Vznikol v Česku, pracovalo sa na ňom v Nemecku a vedenie sídli v Holandsku.
  11. Qucik Heal. India. Mimoriadne ľudnatá krajina, kde globálne značky zriaďujú skôr support centrá ako strediská pre vývojárov a programátorov sa snaží zlepšiť svoju reputáciu týmto produktom, ktorý pomaly šíri svetom.
  12. Panda. Španielsko. Madridský antivirus je populárny najmä doma, ale 30 miliónov užívateľov ho hodnotí kladne po celom svete.
  13. F-PROT. Island. Hoci je Island veľmi riedko zaľudnený, zdá sa, že pár schopných programátorov sa tu nájde. Tento antivírus si počína skvele najmä v real time ochrane.
  14. Sophos. Veľká Británia. Je považovaný za výborný najmä vo svete mobilných platforiem. 100% anglický produkt – a jeden z jeho zakladateľov sa volá Jan Hruška :).
  15. ZoneAlarm. Izrael. V krajine, kde je bezpečnosť nadovšetko víťazí ZoneAlarm (90 miliónov užívateľov po celom svete). Zaujímavosťou je, že vedenie sídli v Kalifornii a tiež že zákazníkom poskytuje najlepšiu záruku.

Paull Allen, miliardár, ktorý menil svet

Paul Allen a Bill Gates

 

Svetom prebehla stručná správa. Vo veku 65 rokov zomrel na rakovinu spoluzakladateľ Microsoftu Paul Allen. Miliardár, filantrop, investor a technológ. A mimochodom, docela zaujímavý chlapík.

Samozrejme, ako jeden z najbohatších ľudí na svete (majetok v hodnote 20 miliárd), Paul si mohol kúpiť čokoľvek. Jachty, špičkové športové kluby, drahé maľby. Legendárna bola jeho záľuba v „hračkách, podobne ako u Elona Muska, všetko v obrovskom rozmere. Patrí sa povedať, že veľké sumy míňal podobne ako Bill Gates na charitu – vzdelanie, humanitnú pomoc, výskum, ochranu prírody a podobne.

Apropo, keď sme pri tom Billovi Gatesovi. Paul Allen sa vždy spomína v súvislosti s Billom a Microsoftom, hoci z firmy odišiel ešte v 80-tych rokoch. S Gatesom bol Allen podobné duo ako Jobs-Wozniak v Apple. Bill bol ten, ktorý často kričal na podriadených a tlačil káru dopredu. Allen bol ten tichý  pokojný chlapík, ktorý do firmy vnášal nápady a istotu. Stretli sa keď mali len 14 a 12 rokov.

Spolu sa aj „vykašľali“ na výšku, aby sa mohli venovať len firme. Tento príbeh je chronicky známy – ako mladí chlapci nechali školu, aby sa stali programátormi a zmenili celý svet. Nakoniec, malý Paul Allen sa intenzívne „vzdelával“ v univerzitnej knižnici už od siedmich rokov – jeho otec tam robil riaditeľa a jeho malý syn sa nevedel odtrhnúť od knižiek. To bolo ešte v dobe, keď sa pohŕdalo nerdami a populárni boli skôr športovci alebo speváci. Až časom sa prišlo na to, že títo okuliarnatí nepraktickí „šprti“ vlastnia miliardové firmy.

Mimochodom, bol to Allen, ktorý kúpil operačný systém Q-DOS za 50 tisíc dolárov. Ale podobná historka sa viaže aj k Windows a iným produktom – Microsoft bol vždy skvelý v obchode. Ako 30-ročný bol Paul Allen miliardár – a prvýkrát mu diagnostikovali rakovinu. Vtedy sa mu vraj obrátil život naruby a uvedomil si plno vecí. Odišiel z Microsoftu, no zvučné značky zakladal naďalej. Priebežne tiež vyťahoval z morského dňa vraky slávnych lodí, čo bol len jeden z jeho nezvyčajných koníčkov.

Aj ďalšie fakty z Allenovho života sú veľmi známe. Jeho záľuba v lietaní, dokonca v lietaní do vesmíru vyvrcholila prvým súkromným letom do kozmu. Mal aj zbierku funkčných lietadiel z Druhej svetovej vojny. Allen zakladal múzeá, ale venoval sa aj popkultúre. Skúsenosť s chorobou ho nútila prežiť život naplno. Asi aj preto hral v rockovej kapele spolu s gitaristom z Eagles, a aj preto išiel jeho vlastnoručne napísaný životopis na dračku. Nuž a vždy dával veľké sumy na výskum, hoci aj na tak bizarne znejúce témy ako rekonštrukcia ľudského mozgu.

Nakoniec sa tá istá choroba, ktorú mu diagnostikovali v mladosti, vrátila o 30 rokov neskôr. Predtým ale prešiel celý ten bohatý film o maličkej firmičke s 15 zamestnancami, ktorú chcelo kúpiť IBM a ktorá nakoniec ovládla (aspoň v určitom zmysle) svet.