Veda

Človek skúma prírodu odjakživaVeda je forma spoločenského vedomia. Ako taká môže mať viac definícií. Tu sú niektoré jej charakteristické rysy:

1. Môže mať presne vymedzený a ohraničený predmet skúmania – špecifický iba pre ňu. Predmet skúmania je aspektom materiálneho objektívneho existujúceho sveta a je preto empiricky overiteľný a dokázateľný.

***

2.  Poznatky o danom predmete skúmania tvoria určitý ucelený a vnútorne konzistentný systém. Dve výpovede z tohto systému si nesmú protirečiť a zároveň dve ľubovoľné výpovede z tohto systému si nemôžu byť ľahostajné.

***

3. Vedecké poznatky sa získavajú na základe špecifických metód. Tieto metódy môžu byť vytvorené v minulosti a mnoho-krát overené, alebo vytvorené priamo pre potreby konkrétneho výskumu. Metódy vychádzajú zo základných zákonitostí fungovania sveta a mysle ľudí.

***

4. Prostredníctvom analýzy veda odhaľuje objektívne zákony platiace v univerze. Ľudské poznatky o týchto zákonitostiach sa vekmi menia, prehlbujú, dopĺňajú. Veda sa usiluje podať vyčerpávajúci obraz svetového univerza.

***

5. Základný komplex poznatkov sa nazýva vedecká teória. Hybnou silou vedy je dokazovanie pravdivosti týchto teórii a ich uvádzanie do praxe. Prax (napríklad vo forme napĺňania materiálnych potrieb ľudstva) je východiskom a cieľom vedeckého skúmania. V moderných dejinách vedy sa veda a prax neustále zbližujú – tzn. veda vstupuje aktívne do výrobného procesu, vytvára nové technológie a statky.

***

6. Veda môže mať veľa foriem. Existujú napríklad prírodné vedy, spoločenské, parciálne, abstraktné či konkrétne. Vedecké systémy môžu byť otvorené či uzavreté, induktívne či deduktívne. Vedecká metóda môže byť empirická, špekulatívna, syntetická a tak ďalej.

***

Pojem veda je odvodený od slova vedomie. Vedomie je najvyššia forma odrazu objektívnej skutočnosti, ktorá je vlastná iba človeku. Vedomie je súhrn psychických procesov, ktoré sa aktívne zúčastňujú pri ponímaní objektívneho sveta a vlastnej existencie človeka. Vedomie vzniká pri ľudskej činnosti a je nerozlučne späté s jazykom a vnímaním pojmov. Jazyk má obrovský vplyv na vývoj vedomia, na abstraktné či logické uvažovanie.  Okrem abstraktno-logickej roviny pozná vedomie aj iné psychické roviny, zmyslové, vôľové a iné.

Veda sa delí na:

  • prírodné vedy (fyzika, chémia, biológia, geológia atď.)
  • humanitné vedy (psychológia, sociológia, história, ekonómia atď.)
  • aplikované vedy (pedagogika, medicína, architektúra atď.)
  • interdisciplinárne vedy (informatika, antropológia, ekológia atď.)
  • pseudovedy (astrológia, ufológia atď.)
  • matematika
  • filozofia
  • teológia