Aristoteles – staroveký grécky učenec a učiteľ. Zaujímal sa o všetky vtedy známe oblasti poznania, položil základy západného myslenia. Vyučoval Alexandra Veľkého a dnes stále učí študentov, hoci od jeho smrti uplynuli tisícročia.
Archimedes – známy matematik, fyzik, mechanik, vynálezca, astronóm a filozof z mesta Syrakúzy, ktoré vraj bránil za pomoci slnečného svetla pred nepriateľským ľoďstvom. Jeho chronicky historky o objavení Archimedovho zákona, výrok o páke či smrť počas premýšľania sú dnes chronicky známe.
Euklides – ako prvý spísal zákony geometrie, vedy o priamkach, plochách, telesách a tak ďalej. V Alexandrii založil starovekú matematickú školu. Jeho kniha Základy je vraj najstaršou vedeckou prácou na svete a samozrejme, zákonitosti v nej uvedené platia i dnes.
Hippokrates – položil základy niekoľkých odborov medicíny, odmietal povery a liečenie mágiou. V diele Corpus hippocraticum okrem iného prišiel s lekárskym tajomstvom. Choroby vnímal ako nerovováhu štyroch základných telesných štiav. Pokračovateľa mal v Claudiovi Galénovi, ktorý o niekoľko storočí neskôr v Ríme liečil gladiátorov a rozvinul myšlienku systému v lekárskej vede.
Leonardo da Vinci – nazvali ho najvšestrannejším géniom ľudstva, hoci pôvodne mal byť maliar – umenie, ktoré dotiahol tiež k dokonalosti. Jeho nápady, ktoré sa súčastníkom mohli zdať šialené sa po stáročiach naozaj zrealizovali.
Galileo Galilei – všestranný vedec, ktorý stojí za viacerými technickými novinkami svojej doby, sa stal notoricky známym tým, že potvrdil Kopernikovu teóriu, že Zem obieha okolo Slnka. Svoje tvrdenia dokázal i vedecky dokázať, hoci na dobových cirkevných hodnostárov jeho argumenty dojem neurobili.
Isaac Newton – od mladých čias sa venoval vede. Z jeho úvah nad pohybom vecí a príčinou tohto pohybu sa vykľula dnes všeobecne známa teória gravitácie. Možno pri tom asistovalo i ono slávne jablko. Vypracoval tri zákony pohybu.
James Watt – o tomto Škótovi sa vraví, že vynašiel parný stroj, ktorý znamenal revolúciu. Presnejšie je, že ho zdokonalil tak, že sa stal masovo použiteľným a praktickým. Trvalo mu to desať rokov. Založil spoločnosť na výrobu týchto strojov, ale zomrel skôr ako sa mohol dozvedieť, čo jeho príspevok spôsobil.
Michael Faraday – bol kníhviazač, ktorý rád čítal vedecké knihy. Študoval elektromagnetizmus. Objavil elektromagnetickú indukciu, princíp použitý neskôr v elektrických motoroch, dynamách a generátoroch. Bol vyslovený teoretik, ktorého pramálo zaujímalo využitie jeho poznatkov v praxi.
Charles Darwin – jeho kniha O pôvode druhov otriasla svetom, hoci pre laika ide o nudné čítanie. Vyslovil myšlienku, že evolúcia spočíva v princípe prírodného výberu, kde silnejší prežíva a prispôsobuje sa. Spôsobil tak veľké problémy prísne nábožensky založeným ľuďom, hoci on sám sa za jedného z nich tiež pokladal.
Louis Pasteur – skúmal mikroorganizmy, odhalil príčinu množstva chorôb, vyvíjal vakcíny proti nim. Šíril osvetu o príčinách a pôvode chorôb. Pomenovali po ňom pasterizáciu – jeho nevinný objav, ktorý spôsobil, že sme schopní tepelne konzervovať množstvo rýchlo sa kaziacich potravín.
Joseph Lister – narodil sa do doby, keď ľudia umierali v dôsledku operačných rán. Začal skúmať spôsoby dezinfekcie, nástojil na sterilnom prostredí v operačnom sále, skúmal infekcie a prevencie proti nim. Založil modernú chirurgiu, kým neprišiel, každý tretí človek pri operácii zahynul.
Sigmund Freud – tento slávny Rakúšan vyvinul známu psychoanalýzu na skúmanie a liečbu duševných porúch. Zistil, že v nenútených rozhovoroch sa stav pacientov zlepšuje, alebo že v snoch ľudí sa odrážajú ich skutočné nádeje a obavy. V jeho dobe ho mnohí zosmiešňovali, Freud sa však šiel za svojím a dokázal svoju pravdu.
Albert Einstein – pod slovom vedec si najviac ľudí vybaví tohto geniálneho fyzika, ktorého učitelia považovali v mladosti za priemerného. Vytvoril teóriu relativity, teóriu o zrýchlení a gravitácii, premene látok na energiu a ďaľšie. Veľkou mierou prispel k objavovaniu sveta na úrovni atómov. Nobelovu cenu dostal v r. 1921.
Alexander Fleming – miesto v nemocnici mu vraj ponúkli len, aby sa stal členom streleckého tímu. Pestoval baktérie, ktoré mu však zničila pleseň – a myšlienka ako ničiť baktérie bola na svete. Chemici Howard Florey a Ernst Chain pretavili túto znalosť do praxe – prišli s penicilínom, prvým antiobiotikom.
Linus Pauling – preslávil sa v chémickom odbore svojou prácou o spájaní atómov do zlúčenín, či potrebe energie na vznik zlúčenín. Vo svojom bádaní prepojil chémiu s biológiou a skúmal napríklad zloženie rakovinových buniek. Napísal niekoľko kníh o význame vitamínu C pre ľudské telo.
James Watson Francis Crick – bol významným objaviteľom (hoci nie úplne jediným), ktorý prispel k poznaniu, že každý živý tvor je tvorený mužskými a ženskými bunkami, ktoré ho splodili. Čiže sa stal priekopníkom v oblasti vedy o chromozónoch, DNA, fungovania génov, ľudskej dedičnosti po rodičoch a tak ďalej.
Cchaj Lun – práve tomuto Číňanovi, ktorý sa narodil 50 rokov po Kristovi sa prisudzuje vynález papiera. Cisár si ho vraj za jeho vynález veľmi vážil, neskôr však Cchaj Lun upadol do minulosti a tak sa radšej sám otrávil. Prvá tlačená kniha vyšla v Číne až po osemsto rokoch.
Johannes Gutenberg – vynálezca kníhtlače v Európe. Hoci bol povolaním zlatník, spustil jednu z troch najdôležitejších informačných revolúcii, ktoré zmenili ľudstvo. Vytlačil asi 300 kusov Biblie (ilustrácie boli sále ručné), no nezbohatol, len sa zadĺžil. Jeho veriteľ prevzal Gutenbergov obchod, ktorý až potom začal prekvitať.
Samuel Morse – ako maliar sa nepresadil, no prišiel na nápad ako sa pomocou elektrických signálov dorozumievať na veľkú diaľku. Bez jeho abecedy vylepšenia techniky by sa telegraf zrejme nikdy neujal. Takto sa dalo komunikovať medzi kontinentami. Bolo kvôli tomu treba položiť transatlantický kábel .
Nikolaus Otto – nemecký inžinier, ktorý prvý zostrojil štvortaktný spaľovací motor, ktorý sa v mierne pozmenenej forme používa v autách dodnes. Bol úradník, ktorého koníčkom bolo experimentovať s plynovým motorom alebo motorom na uhlie. Napokon sa nechal inšpirovať Francúzmi. Plyn za benzín vymenil jeho krajan Daimler.
Alfred Nobel – jeho otec sa zaoberal výbušninami. Nobelovci zbohatli najviac počas vojny a na azerbajdžanskej rope, ktorú miestni dovtedy používali v kúpeľoch. Vynašiel dynamit – bezpečnejšiu látku ako nestabilný nitroglycerín, bezdymový pušný prach a gelignit. Zomrel nesmierne bohatý a bez dedičov. Jeho peniaze išli na Nobelovu cenu.
Alexander Graham Bell – vyhral preteky niekoľkých vedcov, ktorí súťažili kto prvý zostrojí funkčný telefón. Pôvodne pracoval na prístroji pre nepočujúcich. Po telefóne chcel vynájsť niečo iné, rovnako prevratné, založil laboratóriá, ale na nič také ako telefón už neprišiel.
Thomas Alva Edison – nevzdelaný Edison je asi najproduktívnejším géniom v našich dejinách. Patentovali mu asi tisícku vynálezov. Žiarovka, mikrofón, fonograf, kinematograf, prvá kamera sú nesmrteľné. Inštaloval prvý elektrický rozvod na ulici v New Yorku.
Bratia Wrightovci – Orville a Willbur pokorili vzduch, keď vzlietli na niečom ťažšom ako je plyn. Orville Wright preletel iba 42 metrov za 12 sekúnd, ale letecká revolúcia bola na svete. Pôvodne mali dielňu a obchod s bicyklami. Neskôr založili prvú leteckú továreň na svete.
Guglielmo Marconi – síce nevynašiel rádiové spojenie, ale dokázal zostrojiť praktický a funkčný prístroj, ktorý teóriu pretavil do praxe. Už viac nebolo treba nákladných káblov, ktorých rozvešiavanie bolo drahé a životu nebezpečné. Taliani jeho vynález sprvu nepochopili, ale anglickej armáde slúžil veľmi dobre.
Norbert Wiener – považuje sa za otca kybernetiky, sformuloval jej princípy a zákonitosti. Bol zázračné dieťa, ktoré už v štyroch vedelo čítať a v štrnástich bol bakalárom, v osemnástich doktorom filozofie. Podľa neho základom činnosti systémov (živých či neživých) je prenos informácie. Bol veľmi roztržitý a krátkozraký, k čomu sa viaže veľa historiek.
Robert Oppenheimer – pracoval na tajnom vojenskom Projekte Manhattan a stal sa „otcom“ atómovej bomby. Dôsledky týchto činov ním otriasli, ale až potom, čo Američania zhodili bombu na japonské mestá. Do konca života brojil proti zbrojeniu a zneužívaniu atómovej sily na ničenie, bolo to práve v časoch najvačšieho strachu pred Sovietskym zväzom v USA.
Nikola Tesla – Američan, ktorý pochádzal zo Srbska skonštruoval mnohé užitočné prístroje na elektrinu. Jeho teoretická práca v oblasti striedavého prúdu prispela k začiatku novej priemyselnej éry. Venoval sa aj iným vedám – balistike, robotike, kvantovej fyzike, ale naviac slávy mu priniesla elektrina. Bol vizionár, ale zomrel chudobný.
Max Planck – venoval sa teoretickej fyzike ako uznávaný profesor v Berlíne a nositeľ Nobelovky. Študoval absolútne čierne teleso a prišiel na to, že energia je vyžarovaná a pohlcovaná v kvantách a stal sa preto zakladateľom kvantovej mechaniky. Pracoval aj v oblasti termodynamiky, mechaniky či optiky.
Niels Bohr – dánsky jadrový fyzik, ktorý sa tiež zaoberal kvantovou mechanikou objavil deformácie atómového jadra, opísal pohyb nukleónov. Nobelovu cenu dostal v roku 1975.
Alan Mathison Turing – vytvoril princíp elektronického počítača, položil základy pre vednú disciplínu s názvom teoretická informatika. Počas Druhej svetovej vojny prispel veľkou mierou k víťazstvu spojencov tým, že presadzoval projekt na dešifrovanie nemeckých správ a ich prístroja Enigma. Ako 42-ročný spáchal samovraždu kyjanidom, vraj kvôli prenasledovaniu pretože bol homosexuál.
Marie Sklodowska Curiová – Poľka, ktorý žila vo Francúzsku získala až dve Nobelove ceny a v dvoch vedeckých oblastiach. Ako prvú ženu ju prijali na parížsku Sorbonnu, odbor chémia. Najviac ju preslávil výskum rádioaktivity, technika delenia rádiových izotopov a objav dvoch nových prvkov – rádia a polónia.
Wilhelm Conrad Röntgen – zaznamenal v 19. storočí ako prvý elektromagnetické vlnenie alias lúče X či röntgenové žiarenie. Používal pri tom napríklad technológiu na Slovensku narodeného vedca Lenarda. V roku 1901 dostal ako vôbec prvý Nobelovu cenu za fyziku. Z morálnych dôvodov si nechcel nič patentovať a odmietal, aby lúče volali po ňom.
Blaise Pascal – učenec, ktorý žil v 17. storočí, pomenovali po ňom jednotku tlaku či programovací jazyk Pascal (za to, že zhotovil predchodcu počítača, či skôr kalkulačky). Má mnoho zásluh v geometrii, meteorológii, hydraulike, doprave. Dokázal existenciu vákua, pomenoval niekoľko fyzických zákonitostí. Vo svojej dobe bol známy aj ako teológ a filozof.
André Marie Ampère – venoval sa matematike, či fyzike (študoval molekulu). Po objavení elektromagnetizmu začal bádať tu a svetu popísal niekoľko zákonitostí a pravidiel, niektoré pomenovali po ňom (rovnako ako jednotku elektrického napätia).
Heinrich Rudolf Hertz – pomenovali po ňom jednotku frekvence. Priniesol dôkazy o existencii elektromagnetického žiarenia a rádiových vĺn.
Gustav Ludwig Hertz – synovec Heinricha Rudolfa Hertza sa stal nositeľom Nobelovej ceny za opis zákonitostí pri zrážkach atómov a elektrónov. Spolu s niekoľkými kolegami pracovali na experimentoch, ktoré predchádzali kvantovej mechanike.
Hans Christian Ørsted – zistil prepojenie medzi magnetizmom a elektrinou, ktoré boli dovtedy považované za samostatné javy. Je po ňom pomenovaná jednotka magnetického poľa. Venoval sa i iným odborom, v rodnom Dánsku sčasti prekopal spôsob výučby fyziky.
James Clerk Maxwell – jeho opis magnetických a elektrických zákonov sa dnes nazýva ako Maxwellove rovnice, prišiel s teóriou kinetickej rýchlosti plynov. Považuje sa za medzník medzi Newtonom a Einsteinom. Je po ňom pomenovaná jednotka magnetického toku.