Jupiterov mesiac Io je najaktívnejším vulkanickým telesom v Slnečnej sústave. Niektoré zo stoviek sopiek vyvrhujú lávu až do výšky 250 míľ a tieto erupcie sú pozorovateľné zo Zeme.
Pred tromi dňami vedci z NASA priznali, že tieto sopky sú úplne inde ako sa pôvodne predpokladalo a starý model mesiaca bol mylný.
Hlavná vulkanická činnosť sa sústreďuje o 30 až 60 stupňov východnejšie ako v predpokladanom modeli. Sopky sa stávajú väčšou záhadou. To znamená, že v tepelnom modeli mesiaca Io niečo dôležité chýba. Vulkanickej aktivite pomáha aj blízka prítomnosť mesiacov Europa a Ganymede, a samozrejme samotný Jupiter. Pravidelné približovanie sa telies a deformácia následkom gravitačných síl vytvárajú podmienky na obrovské trenie a generovanie veľkého množstva tepla.
Pôvodný predpoklad hovoril, že najaktívnejšie sopky sú nad najteplejším miestami (škvrnami) na mesiaci. Množstvo dát z pozemných ďalekohľadov a vesmírnych sond, ale tieto domnienky vyvrátili. Je za tým rýchlejšie otáčanie mesiaca alebo iné vlastnosti podzemného oceána magmy, ktorý môže mať viac „špongiovitých“ rysov?
Mesiac Io objavil Galileo Galilei. Jeho existencia podporila Kopernikovu heliocentristickú teóriu, Keplerove výpočty, alebo meranie rýchlosti svetla. Okolo neho leteli aj sondy z projektu Voyager a New Horizons. Jeho povrch je z väčšej časti pokrytý zamrznutých oxidom siričitým.
