Záverečná práca je najväčšia výzva vášho štúdia. Bez ohľadu na to, či sa jedná o menšie práce typu seminárna a semestrálna, alebo väčšie práce (bakalárka, diplomovka, dizertácia, atestácia, rigorózna práca) – vždy potrebuje viac času na celkový rozvrh a formulovanie svojich myšlienok. Pri tých náročnejších prácach plánujete zvyčajne rok alebo aj viac dopredu.
Váš plán má byť jednoduchý, ale v každom bode potrebujete niekoľko dní až týždňov na jeho realizáciu. Počas písania si porovnávajte svoj zámer s realitou a ako ste už pokročili. V zásade môže rozvrh vyzerať takto:
- Výber témy a stanovenie si cieľov. To najdôležitejšie je na začiatku – téma vám musí sedieť, inak vás môže zničiť resp. demotivovať. Je to vaša záverečná práca, preto by malo ísť o niečo, čo vás jednak zaujíma a možno aj čomu sa plánujete venovať aj v budúcnosti. Tému môžete odmietnuť, alebo ešte lepšie – prísť s vlastnou. Na niektorých školách je zadanie povinné, ale študent je partner pedagóga, môže s ním rozumne a racionálne vyjednávať a dohodnúť si úpravy témy. S dostatočným predstihom ju môžete aj zmeniť. Vhodná téma vám prácu veľmi uľahčí. Písanie podkladov nemusíte robiť len sami.
- Zistiť si všetky možné náležitosti a pravidlá ohľadom písania. Nie je toho málo a za nedôslednosti v tejto oblasti vám budú neskôr nekompromisne škrtané body. Forma (napríklad typografické pravidlá o riadkovaní, uvádzaní zdrojov a pod). je zvyčajne prísne daná dopredu. Potrebuje vedieť požadovanú štruktúru (kde dať čestné vyhlásenie, poďakovanie, prílohy apod). Ideálne je mať v rukách iné kvalitné práce a učiť sa na nich – univerzitné knižnice by mali byť prác plné. Ale dajú sa stiahnuť aj online – dokonca existujú aj aplikácie na uľahčenie písania prác a netreba sa ich vôbec báť.
- Vybrať si metódu písania. Každému sedí niečo iné. Niekto píše krátke a úderné kapitoly, niekto používa veľa grafiky alebo príkladov, je dôležité aj vedieť, či budete čerpať najmä z literatúry, alebo aj experimentov, rozhovorov a podobne.
- Zháňanie podkladov a výskum. Študent nemusí mať vždy čas alebo dostatok skúseností či možností, aby sa dostal k najvýstižneším prameňom a zdrojom informácií. Podklady pre záverečné práce vám môže pripraviť na profesionálnej úrovni niekto iný. Dôležité je, aby ste z podkladov vytiahli nejakú hodnotu navyše.
- Čas na finalizáciu a formuláciu myšlienok. Vlastné písanie (hoci sa ním nazýva celá robota) by malo tvoriť menšiu časť vo vašom rozvrhu. Avšak tú najdôležitejšiu – hlavný myšlienkový záber urobíte práve tu. Nezabudnite sa ohliadať dozadu a priebežne všetko opravovať a možno aj prerábať. Najlepšie sa vám opravuje odležaná práca, takže na všetko potrebujete dostatok času dopredu.
- Konzultácia. Škola, respektíve katedra vám musí prideliť školiteľa-konzultanta, ktorý je odborník vo vašej téma a pomáha vám (smeruje vás k zdrojom, alebo podrobuje konštruktívnej kritike). Ale konzultovať môžete aj mimo tohto povinného rámca a iných ľudí môžete získať nečakane svieže a zaujímavé nápady.
- Písanie ukončite úvodom. Abstrakt vyzerá ako prostý „úvodník“ s údajmi o vás, ale je to v skutočnosti vás finálny výstup. Niektorí ľudia si môžu prečítať iba abstrakt – stručné zhrnutie vašej práce. Má byť teda vyčerpávajúci, stručný a v kocke má informovať o záveroch práce. Je veľká chyba ho písať dopredu, pretože všetky závery sú vám jasné až po dopísaní práce.
- Gramatická a finálna formálna úprava.
- Obhajoba. Túto časť nikto nepodceňuje, lebo živého styku a konfrontácie s komisiou sa študenti odjakživa obávajú. Ak ste prácu čestne a poctivo vypracovali, poznáte ju ako vlastné topánky a nemáte sa čoho báť.
