Aj keď sa niekedy medzi hubármi (neskúsenejšími) vedú diskusie o tom, či je lepšie huby rezať alebo trhať, väčšina odborníkov a skúsených hubárov sa zhoduje, že používanie noža je vhodnejšie. Jednoducho – nie sme v lese sami. Mali by sme byť ohľaduplní, k lesu, aj ostatným hubárom.
S nožíkom je hubárčenie čistejšie. Do košíka nekladiete ihličie a nečistoty zo zeme, ale iba úlovky očistené kefkou na nožíku. No hlavne:
Najdôležitejším (ale nie jediným) dôvodom prečo hríb odrezať a použiť nejaký šikovný hubársky nôž s damaškovou oceľou je ten, že tak chránime podhubie. Surovým trhnutím vytrhneme často aj podhubie. To čo sú pre nás vlákna na zahodenie, je mycélium. Onedlho na tom istom mieste môže vzácna huba opäť vyrásť. Ak ju vytrhnete, zničili ste podmienky na rozmnožovanie huby.
Rez nožom nezanecháva hubu “tak zranenú”, ako keď ju domrvíte prstami. Opäť ide o ochranu podhubia. Cez zničený zvyšok hlúbika sa do neho dostanú patogény a hniloba, tým pádom aj hmyz a škodce, ktoré sa postarajú, že sa huba opäť nerozmnoží.
Opačný prípad je zase, keď ste tak nešikovný, že prstami odtrhnete iba klobúčikk huby a hlúbik vám ostane v zemi, poprípade ho tak zničíte, že hubu potom nedokážete správne identifikovať. Pri rozpoznávaní jedlej (a jedovatej) huby je niekedy potrebný aj hlúbik so svojimi špecifickými znakmi. Spomeňte si napríklad na bedľu a bedličku, z ktorej prvá je chutná a druhá vás otrávi. Aj malé deti na hríboch treba naučiť, že prstienok na hlúbiku sa má hýbať. Tento znak vám môže zachrániť zdravie.
Nuž a nakoniec spomeňme aspoň estetiku, trebárs tie huby chcete predať či darovať – a v tom prípade potrebujete tiež pekný úlovok odrezaný hubárskym nožom.
