Zákony (občiansky zákonník, katastrálny zákon) výslovne neprikazujú pri prevode nehnuteľnosti prikladať k zmluve aj geometrický plán – väčšinou sa to však automaticky robí.
Plán môže výrazne ovplyvniť práva a povinnosti zmluvných strán. Robí zmluvu zrozumiteľnou pre obe strany. A môže ho vyžiadať súd svojím rozhodnutím.
Inak je geometrický plá povinný ako príloha pri návrhu vkladu do katastra – tam je už nutnosť dokumentu zrejmá. Z plánu by mali graficky vyplývať základné skutočnosti, ale aj detaily, keď napríklad sa k nehnuteľnosti (alebo jej časti) viaže nejaké vecné bremeno.
Geometrický plán spravidla dáva vypracovať majiteľ nehnuteľnosti, vlastník. Ak plán dáva vyhotoviť kupujúci alebo osoba zainteresovaná vecným bremenom, je jasné, že musia mať na to povolenie od aktuálneho majiteľa nehnuteľnosti. Plán technicky vyhotoví len osoba na to oprávnená, a jeho plán musí by mal byť akceptovaný bankami, úradmi a podobne. Zákon hovorí, že vyhotoviť geometrický plán môže iba fyzická alebo právnická osoba, ktorá má na to spôsobilosť a oprávnenie podľa zákona č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii.
Zaujímavé je, že ale za plán nenesie hlavnú zodpovednosť – tú nesie ten, ktorý plán odborne autorizuje a schváli (treba pamätať, že notári to nie sú, notársky úrad často odmietne overiť geometrický plán). Na overenie plánu a jeho kópií treba akceptovať istý časový limit a zaplatiť poplatky. Geodeti sa dajú väčšinou nájsť v každom väčšom slovenskom meste. Pečiatka katastrálneho úradu je veľmi dôležitá, pretože vzniknuté škody nedbanlivosťou môžu byť súdne vymáhané.
V akých prípadoch sa najčastejšie dávajú vyhotoviť geometrické plány? Najmä ak sa nehnuteľnosť delí, alebo zlučuje. Ak sa nehnuteľnosť predáva v celku, tak ako už je zaregistrovaná a evidovaná na katastri, je zrejmé, že plán nie je potrebný.
