Aby bolo jasno: pole dance nie ľahký. Zahŕňa fyzicky náročné figúry, ohýbanie tela, gymnastické pózy – a to väčšinou vo vzduchu balansujúc na úzkej hladkej tyči. Na profesionálnu úroveň sa dopracujete len tréningom, výdržou a veľkou vôľou.
Tradične sa tanec na tyči asocioval s nočnými klubmi a zvodným tancom. Až kým si fitness komunity neuvedomili jeho potenciál. V pole dance sa spája krása, zábava, ale aj fyzická sila. Na najnáročnejšej úrovni sa z tanca stáva seriózna gymnastika – ktorá by jedného dňa mohla zaujať miesto medzi olympijskými športami.
Uznanie za olympijskú disciplínu je veľmi dlhý a náročný proces. Je potrebné získať si celosvetové uznanie a rešpekt – a to trvá veľa rokov. Taktiež „čakajúci“ šport potrebuje veľkú základňu športovcov a stohy administratívy, štúdií a zasadaní komisií výborov, o ktorých normálny človek ani netuší, že existujú.
Uznáme vás, keď vás uznajú iní
Organizácia SportAccord, ktorá zastrešuje množstvo športových asociácií (bývalá GAISF) už pole dance registruje ako legitímny šport a pri olympijskej otázke ho má v priečinku „pozorovanie“. Táto organizácia úzko spolupracuje s Medzinárodným olympijským výborom, má svojich riadnych aj pridružených členov. Veľa športov – napríklad kickbox alebo minigolf – nie sú uznávané MOV, ale sú uznávané inými svetovými organizáciami. Tieto právne veci sú skrátka komplikované.
Veľký paradox a trochu boj s veternými mlynmi začal, keď sa zistilo, že aby vás uznali za olympijský šport- musíte mať organizácie aspoň v 40 krajinách. No, aby vás v jednotlivých krajinách uznali miestne systémy – chcú od vás medzinárodné uznanie. Systém uznávania sa musel zmeniť a dnes má pole dance certifikát minimálne v 15 krajinách.
Kate Coates (dnes 43-ročná) bojovala o uznanie s GAISF 11 rokov – a nakoniec sa jej vlastná organizácia pole športov dočkala. Keď Kate začínala v roku 2006 zbierať podpisy na petíciu, vedela, že bežní ľudia vnímajú pole dance v súvislosti s vysokými opätkami a sexom – ale chcela, aby sa to zmenila. Aby bol pole dance nielen šport, ale aj vnímaný ako priateľská aktivita, ktorej sa môžu venovať aj úplni amatéri vo svojich domovoch.
Budúcnosť
Ale napríklad cheeleading už ako šport uznaný bol. Na to, aby vás brali ako športovcov, potrebujete pravidlá, bodovacie systémy či antidopingové kontroly. Takže Svetová antidopingová agentúra dnes už skúma aj špičkové pole dancerky súťažiace napríklad v rôznych Aerial súťažiach apod. – a zatiaľ ani jedna športovkyňa nemala pozitívny nález. Čo sa o iných športoch nedá povedať.
Prečo vôbec pridávať nové športy do olympiád? Je to potrebné, pretože niektoré športy strácajú atraktivitu a majú málo divákov. Nové športy prinášajú novú krv a čerstvý vietor. Olympijský výbor pracuje v 8-ročných cykloch, čo je veľmi dlhá doba. Ak si podáte nejakú žiadosť, skôr ako za 8 rokov ju nevybavia.
V roku 2020 v Tokiu pribudne 5 nových športov: baseball, karate, športové lezectvo, surfing a dokonca skateboarding (ktorý bol v minulosti tiež prehliadaný ako kratochvíľa tínedžerov demolujúcich svoje okolie). Iné športy sú stále v očakávaní – napríklad squash, frisbee či floorball. Pritiahnuť divákov však môžu aj exotickejšie športy – lietanie v balóne, parašutizmus, spoločenský tanec, záchranárstvo života či dokonca kartová hra bridge.
Časy sa menia. Jedného dňa bude možno aj pole dance pod piatimi kruhmi – ak sa tak stane, nebude to v bikinách a na vysokých opätkoch, v latexe či kožených kostýmoch, ale v podobnej podobe ako majú napríklad gymnastické disciplíny – ale tanec bude stále tvoriť jadro vystúpenia športovkýň (a možno aj športovcov).