Únik mozgov z Európy do Spojených štátov amerických je realitou. V roku 2001 napríklad odišlo z krajín Európskej únie do USA viac ako 30 tisíc vedcov.I keď sa potom odliv vedeckej elity pravdepodobne spomalil, isté riziko nedostatku vedcov Európe hrozí.
Podľa bývalého komisára EÚ pre výskum Phillippa Busquina potrebuje Európa približne 700 000 vedcov na to, aby splnila plán Lisabonskej stratégie. Podľa tohto plánu má byť Únia do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou ekonomikou, a preto odborníci tvrdia, že treba investovať do vedy a vzdelávania. Každá európska krajina by mala čoskoro investovať minimálne 3 percentá HDP do výskumu, aby starý kontinent neprichádzal o cenné ľudské a intelektuálne bohatstvo na úkor Spojených štátov.
Vyššie platy a kvalitnejšie technologické zázemie sú silným motívom pre výskumníkov, aby si predlžovali pobyt za hranicami aj mimo stáží.
„Aj my musíme vybaviť aspoň špičkové pracoviská kvalitnými technológiami,“ myslí si prorektor pre vedu a výskum Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer. „Inak to bude zlé nielen pre univerzitu, ale pre celú krajinu.“
Európska únia si sľubuje zlepšenie situácie najmä od rozšírenia reintegračných a návratových programov pre vedcov. Tiež sa chystá vytvorenie európskej siete asistenčných centier pre výskumníkov, na zlepšenie internetových informačných služieb a na transfer vedomostí smerom do málo rozvinutých regiónov únie a kandidátskych krajín. V rámci ďalších aktivít sa komisie v oblasti boja proti úniku mozgov bude zaoberať odstránením právnych a administratívnych prekážok mobility vedcov (napríklad sociálneho zabezpečenia, uznávania diplomov a podobne) a koordinácie národných politík vo výskumnej oblasti.
SME, príloha Kariéra, 5. 10. 2004
