Karta namiesto gastrolístkov, budúcnosť stravovania v práci

Jedáleň

Budú nahradené papierové gastrolístky elektronickými kartami? Zatiaľ to s určitosťou povedať nevieme – bol by to však krok dopredu.

V západných krajinách Európskej únie sa stravovacie karty používajú už vyše dekádu. K nám táto technológia dorazila pred zhruba siedmimi rokmi a presadzuje sa viac-menej pozvoľne. Dôvodom sú konzervatívne návyky nášho obyvateľstva a tiež istá politická neochota. Skrátka a jednoducho, zvyk je železná košeľa. Svedčí o tom aj prieskum nedávno uverejnený v slovenských médiách – až 80 percent obyvateľstva je so systémom lístkov istým spôsobom spokojných.

Pritom spomínaný systém gastrolístkov má aj dosť nevýhod. Tak napríkad to, že sa z nich nedá vydávať. Niektorí politici kritizujú fakt, že provízia pre emitovacie firmy je príliš vysoká (dokonca padla vysoká pokuta od protimonopolného úradu, ale to je už iná debata). Lístky sa občas nedostanú ku každému pracovníkovi v potrebnej lehote a zákon nie je vždy doslovne dodržiavaný. A to si ešte pamätáme, keď sa za “gastráče” istý čas dali kupovať aj cigarety a alkohol – čiže bol úplne obchádzaný dobrý úmysel zabezpečiť zamestnancom riadne stravovanie sa. V roku 2011 mali papierové okolkované kupóny už namále. Ale podarilo sa im prežiť dodnes.

Pre & proti

Stravovacia karta ponúka výhody rovno trom zúčastneným stranám. Zamestnávateľovi, zamestnancovi (stravníkovi), aj prevádzke, kde sa druhý spomínaný dostane k jedlu. Zamestnávateľ si môže znížiť náklady aj prácnosť s rozdeľovaním lístkov (kartu vydá len raz, pričom má dlhú živnotnosť). Stravník zase minie len toľko peňazí, koľko presne jeho nákup stojí – a zostatok je prenositeľný do ďaľšieho obdobia. Karta v peňaženke nezaberá toľko miesta ako drobné v hotovosti…

Nuž a napokon o zaujímavú finesu ide aj z pohľadu prevádzkara, ktorý pripravuje alebo predáva potraviny. Ten može digitalizáciu použiť na vernostný systém pre zákazníkov, na zvláštne ponuky prostredníctvom elektronickej aplikácie a podobne. Nehovoriac o tom, že všetci zúčastnení ocenia bezpečnosť a flexibilitu. Alebo trebárs fakt, že v rôznych regiónoch a v rôznych reštauráciách sú veľmi rozdielne ceny za obed, nie je tiež úplne zanedbateľný.

Bezhotovostný vek

Ide pri tom všetkom len o jednu “kartu” v peňaženke naviac? Najvyspelejšie spoločnosti na svete smerujú k úplnemu bezhotovostnému styku. V niektorých škandinávskych krajinách je debata o zrušení hotovosti nie o tom či áno alebo nie, ale kedy. Elektronická stravenka je bezpečná podobne ako iné karty – ak vám ju ukradnú, jednoducho ju zablokujete. To sa s lístkami nedá. Platba kartou je možná tiež bezkontaktne. Práve pri jedle a malých sumách je to ideálny spôsob, jednoduchšie platenie už sotva niekto vymyslí.

Niektoré zdroje tvrdia, že Slovensko je v zavádzaní týchto kariet o štyri roky popredu pred Českom (prvá funkčná stravenka nového typu sa u nás objavila v roku 2009). Na čele trendu stoja hlavne najväčšie nákupné reťazce ako Tesco či Jednota – tie sú totiž vždy za bezhotovostné technológie a novinky. Systém zatiaľ preferujú viac malé firmy a živnostníci ako väčšie firmy, ktoré sú v tomto konzervatívne. Ako zvyčajne, najväčší problém je celospoločenská a legislatívna dohoda o tom, kto má za čo koľko platiť. Technologicky riešiť už nie je čo – problematika je už len v právnej rovine.

Reklama: