Povolanie: vedec na Slovensku. Závidíte? (SME, 5.10.2004)

Laboratórium

Laboratórium

Stať sa vedcom – je to pre dnešných mladých ľudí lákavá predstava? Všeobecne sa vie, že naši vedci majú platy, ktoré ťažko závidieť.”Mám pocit, že to dnes na Slovensku nie je veľmi lákavé,” hovorí prorektor pre vedu a výskum Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer. “Dôvody odchodu mladých ľudí zo slovenských vysokých škôl a z výskumu sú v podstate tri: nízke platy, spoločenské ohodnotenie a zlé podmienky na prácu.”

To, že mladí ľudia veľký priestor pre vedeckú prácu na Slovensku nevidia, dokazuje aj menší záujem študentov o tie odbory vysokých škôl, ktorých výstupom je predovšetkým vedecká práca. “Treba zlepšiť finančnú situáciu v slovenskej vede, ale aj pomôcť propagovať kariéru vedca,” myslí si výkonná riaditeľka Slovenskej akademickej informačnej agentúry Katarína Košťálová. “Spoločnosť na jednej strane potrebuje vedecký výskum pre ekonomický rozvoj aj pre zlepšenie kvality života, ale na druhej strane akoby odmietala výsledky vedy.”

A tak je takmer pravidlom, že keď si niekto zvolí kariéru vedca, skôr či neskôr hľadá uplatnenie za hranicami Slovenska, niekedy aj mimo Európy.
“Keby odchádzali von preto, aby skúsili svet a niečo sa naučili, to by bolo v poriadku,” hovorí Robert Redhammer. “Ale oni odchádzajú preto, že doma nemajú podmienky na prácu. Môžeme trochu zvýšiť platy a niekde sa platové možnosti už skutočne zlepšili, môže sa zlepšiť spoločenská akceptácia, ale za súčasných podmienok nedokážeme vybaviť na dostatočnej úrovni pracoviská. A s tridsaťročnými prístrojmi v laboratóriách nikto dieru do sveta neurobí.”

S únikom mozgov nebojuje len Slovensko – zápas o talenty sa dnes odohráva aj na rozhraní Európy a Ameriky. Preto sa Európska únia rozhodla zdvojnásobiť výdavky na vedu a vzdelávanie. Zdá sa však, že na Slovensku peniaze na taký ambiciózny krok nie sú. Niektorí odborníci ale tvrdia, že problém úniku mozgov nemá význam dramatizovať.

“Pozrime sa, koľko má Slovensko výskumných projektov vzhľadom na výšku svojho HDP a vzhľadom na počet obyvateľov,” hovorí predseda rezortnej koordinačnej komisie pre európske záležitosti MŠ SR Vladimír Šucha. “Jednoducho nemôžeme robiť všetko, musíme si určiť priority a tam nasmerovať aj peniaze.”

“Krajina aj spoločnosť v prvom rade potrebuje, aby ľudia rozmýšľali a hľadali nové riešenia vo všetkých oblastiach, i keď nie je možné bezbreho financovať všetko,” tvrdí Robert Redhammer. “Treba vytipovať to, čo podporu dostane. A selekcia nemôže prebiehať za stolom, mali by sa posilniť podmienky na tých pracoviskách, ktoré majú projekty na európskej úrovni. Medzinárodné uznanie by malo byť kritériom pre prideľovanie významnejších súm peňazí. To by bol prirodzený proces selekcie priorít.”

Na Slovensku sa dáva na vedu málo peňazí. Minulý rok sme základný výskum na vysokých školách podporili desaťkrát menšou sumou ako Česká republika, ktorá má za sebou porovnateľný vývoj ako Slovensko. Aj keď sú na našich univerzitách šikovní ľudia, ktorí dokážu postaviť zaujímavé vlastné projekty, nedarí sa im získať prostredníctvom grantov a fondov väčšie sumy peňazí, práve preto, že nedostatočné technické zázemie im neumožňuje riešiť väčšie úlohy. Podľa mnohých odborníkov treba do nášho grantového systému naliať viac peňazí, aby sa z neho dali financovať aj náročnejšie zariadenia. To by bola dobrá metóda aj na stabilizáciu domácich vedcov.

Author: admin

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *