Na začiatku vynálezu klimatizácie nebola prekvapujúco potreba schladiť sa. Vôbec prvá klimatizácia na svete z roku 1902 mala za úlohu fúkať vzduch v tlačiarni, aby farba na papieri rýchlejšie schla – a hlavne, aby sa papier vo vlhom vzduchu neskrúcal.
Avšak hneď nato si zamestnanci tlačiarne všimli, že ono „fúkanie“ je v teplom počasí (bolo práve uprostred júla) aj veľmi príjemné. Otcom klimatizácie sa stal mladý inžinier Willis Carrier. Vynálezy boli jeho jediné deti, hoci mal až tri manželky, deti sa mu mať nepodarilo.
Mladý Carrier bol veľmi šikovný, už predtým sa v Brooklyne zapísal svojimi kúrenárskymi zlepšovákmi. Na klimatizáciu prišiel po viacerých neúspešných nápadoch, napríklad handry napustené soľou sa ako odvlhčovače veľmi neosvedčili. Bol nielen praktický konštruktér, ale aj teoretický vedec, jeho štúdia odvlhčovania a ďaľšie sa stala v akademických kruhoch veľmi známou. Už pred Prvou svetovou vojnou bol jeho systém schopný udržiavať v miestnosti 55-percentnú vlhkosť (to je blízko ideálnej) a želanú teplotu – a to aj v lete a v zime.
Nakoniec pomohol poctivý myšlienkový experminet (podľa legendy v rannom hmlistom počasí pri čakaní na vlak) a zváženie fyzikálnych okolností. Bolo treba kompresorom hnať teplý vzduch okolo studených trubíc (obsahujúcich chladivo), takže naspäť do miestnosti sa vzduch vracal nielen teplejší, ale aj suchší. Veľký zvrat v kariére muža, ktorý pôvodne chcel konštruovať sušičky dreva. Mimochodom, patent si dal Carrier zapísať až po štyroch rokoch, našťastie sa vtedy nezdalo, že sa zrodil prevratný vynález, takže mu ho nikto nevyfúkol. V roku 1915 si založil vlastnú spoločnosť – a všetku energiu a úspory vrhol do nej (okrem iného sa zaslúžili aj o netoxickú výrobu ľadu v slávnej Madison Square Garden).
No a už to išlo. Sprvu sa klimatizácie využívali v továrňach a v biografoch (predchodcovia kín). 20 rokov to trvalo aj preto, že prvé klimatizácie boli veľké, drahé a nepraktické. Maličké mobilné klimatizácie boli veru ešte v nedohľadne. V roku 1924 nainštaloval Carrier prvý klimatizačný systém v obchodnom dome v Detroite a začala sa éra konzumného chladenia vzduchu. O štyri roky nainštalovali klimatizáciu v Kongrese a o rok neskôr aj v Bielom dome. Carrier Corporation je aj dnes obrovský hráč na tomto trhu.
Bez klimatizácie by sotva vzniklo Las Vegas, mesto v púšti. Nestavali by sa ani mrakodrapy, pretože by sa v nich nedalo vydržať. Tento vynález pohnal civilizáciu doslova do výšky. Začalo to však až v 60-tych rokoch, po smrti Willisa. Tomu chýbali tri roky, aby sa dožil doby, keď automobilka Chrysler začala montovať klimatizácie aj do áut (1953).
Je možné, že nástup klimatizácie zbrzdila Druhá svetová vojna (a vlastne aj Prvá, keď ešte Carrier pracoval pre firmu v Buffale). V 30-tych rokoch bol už vynález dobre známy (aj vďaka napríklad výstavnému iglu, ktoré mali ľudia možnosť vidieť na rôznych výstaviskách). Technologické firmy sa museli preorientovať na vojenské zákazky, nedostávali sa im tiež investície ako v mierových časoch. Vlastne za svojho života sa musel Carrier pasovať aj s niekoľkými hospodárskymi krízami (jedna začala okolo roku 1903, druhá, „slávnejšia“ na konci dvadsiatych rokov).
No po vojne sa všetko rozbehlo oveľa rýchlejšie. Mimochodom, v spomínaných 30-tych rokoch expandoval Carrier aj do Japonska a Kórey (do známej firmy Samsung). Aj vďaka tomu vyrába dnes Južná Kórea najviac klimatizácií na svete. A na záver zaujímavosť – aj vďaka Carrierovej inštalácii vo vtedy najhlbšej bani sveta (Robinson Deep v Južnej Afrike), mohli baníci pracovať v extrémnych podmienkach.