Psy väčšinou ťahajú na vodítku keď sú malí – ako šťenatá. Čím sú starší a učia sa, tým menej ťahajú. Samozrejme, závisí to od viacerých faktorov – ako je pes učenlivý, a ako ho jeho majiteľ vychováva. Ťahanie je prirodzený reflex – ak majiteľ zatiahne za vodítko, pes automaticky urobí protiťah. A niekedy sa zdá, že sa ide na vodítku obesiť.
Pes má svoje zvieracie inštinkty a ľudské vodítko v jeho výbave nie je. Treba ho to naučiť. Hlavným dôvodov prečo pes poťahuje svojho pána, pretože človek nasadí vychádzkové tempo a pes je jednoducho rýchlejší, rád by sa dal často do behu. Neustále je pokúšaný pachovými stopami naokolo, ktoré sú pre neho zreteľné ako pre zdravého človeka zrak.
Niektorých majiteľov frustruje, že psíci ťahajú aj po niekoľkých mesiacoch každodenného tréningu – môže za tým byť nedostatočná autorita pána (pes sa stará o okolie a veci, ktoré sa mu páčia) ale niekedy aj nesprávne vodítko.
Existuje veľa techník ako psa cvičiť. Tou najhoršou je asi neustále na neho pokrikovať (najmä jeho meno – tým sa stane len to, že vás veľmi rýchlo začne ignorovať). Dobrý spôsob je pri zatiahnutí zastaviť a počkať, kým sa pes obzrie. Ak máte dosť trpezlivost a je vám jedno kam idete, môžete skúsiť aj zmenu smeru, jednoducho sa pri zatiahnutí otočíte a idete späť – psovi je jasné, že sa niečo deje.
Prostou metódou je miesto obojku na krku a vodítka používať jenoducho postroje a popruhy pre psov. Vtedy pes môže ťahať koľko chce, lebo sa neškrtí, popruh mu tlačí do hrudníka. Pravda, veľké silné psy vám dajú takto zabrať, kým sa naučia kráčať správnym tempom. Postroj a popruh neznamená, že sa so psom máte neustále preťahovať – len to, že je celý proces učenia oveľa bezpečnejší pre psa.
Psovi nikdy nepovoľujte, inak sa naučí, že keď potiahne, tak sa stane po jeho. Dobrá metóda je chytiť si vodítko na čo najkrajšiu dĺžku a ísť so psom bok po boku – väčšina psov vtedy zareaguje správne a drží sa pána. Psíka odmalička cvičíme klasické povely typu Fuj, nie, nesmieš, ale je schopný aj chápať povel Pomaly. Samozrejme, robí sa tak pomocou odmien, granúl a pamlskov. Pri chôdzi sa musíte vyhnúť častému šklbaniu (na to si pes zvykne) a nikdy mu nedovoľte, aby si šiel tam kam sa mu zachce – ide sa vždy tým smerom, ktorý vyhovuje pánovi.
Pri maličkom šteniatku je dobré cvičiť vodítko v pokoji vlastnej záhrady, nechodiť rovno na rušnú ulicu a podobne. Za dobré správanie chváliť, pri zlom jednoznačne naznačiť psovi, že robí niečo čo nemá. Samonaťahovacie vodítko alebo príliš dlhé vodítko nie sú na výcvik dobré – lepšie je krátke pevné vodítko a mať všetko pod kontrolou. Nakoniec – celý problém ťahania je väčšinou len otázkou času.
