Nové postupy a technológie posúvajú ľudstvo vpred. Kľúčovými pre výrobu sú používané materiály, ich vlastnosti a špecifiká. Tu je zoznam niekoľkých viac či menej „divokých“ materiálov budúcnosti, ktoré možno zmenia tvár priemyslu na svete. Niektoré už reálne existujú, iné sú zatiaľ na rysovacích doskách inžinierov, chemikov a výskumníkov.
Keramická tkanina – v New Yorku vzniká látka, ktorá je utkaná z keramických vlákien. Takže teoreticky izoluje extrémne teploty.
Magnetický atrament – píše sa ním normálne, ale obsahuje častice železa, takže reaguje na magnety a vedie elektrický prúd. Takže na papier možno nakresliť funkčné elektrické obvody. Podobná technológia používa kovový prášok v maliarskych farbách alebo iný tím konštruktérov pracuje s tlačenými vodičmi na báze striebra. Raz sa bude dať elektronika vyrábať v pohodlí domova na obyčajných počítačoch.
Sklo rozpustné vode – toto sklo má vlastnosti ako bežné fúkané sklo a môže sa tiež zlomiť. Jeho rozpustná vlastnosť čaká na dobrý nápad.
Hubová pena – ekologická a v prírode degradovateľná alternatíva k polystyrénu – tuhá pena z húb, plesní, stoniek rastlín, odpadových pliev a podobne. Môže nahradiť aj podobné polymérové materiály, veľké využitie v strojárstve alebo obalovom priemysle.
Rozložiteľná elastická látka – Švajčiari prišli na to, ako vyrobiť pružný naťahovací materiál z vlny, ktorý sa v prírode normálne rozkladá. Väčšina elastických látok je totiž syntetického pôvodu.
„Nano-štít“ náter – nazývaný tiež „Povlak pevný ako skala“ – v Colorade navrhujú inžinieri farbu na báze kovových zliatin a skleného prášku, ktorá má pomôcť ochrániť frézy, povrch nožov, znížiť lámavosť vrtákov, vrtov a podobne. Náter môže nahradiť oveľa drahší karbid wolfrámu.
Megamagnety – magnety zo vzácnych kovov sú drahé a pochádzajú väčšinou už len z Číny. Bez nich by ale nefungovali veterné turbíny, spotrebná elektronika, či elektrické motory, keďže magnet premieňa elektrickú energiu na mechanickú. Výskumníci pracujú na rapídnom zvýšení odporu elektrickej vodivosti, čo má zvýšiť výkon motora napríklad v hybridnom aute.
Ľahšie karbónové vlákna zo živice – 25 ton ročne takýchto vylepšených vlákien majú v pláne vyvinúť americkí vedci. Nové kompozitné materiály sa uplatia v konštrukcii áut budúcnosti.
Ultratenká platina – platina sa rozpustí v roztoku, každá vrstva má striedavo iné napätie a je možné docieliť ľubovoľnú atómovú hrúbku. Technológia má veľký potenciál v palivových článkoch alebo autách budúcnosti s vodíkovým pohonom.
Anti-Graffiti povrch – trochu mätúci názov pre „film“, na ktorý sa dá písať alebo maľovať a vzápätí povrch veľmi jednoducho utrieť. Technológia je podobná teflónu.
Antiparná farba – náter spôsobí, že skôr než sa para vody zmení na kvapky, v plynnej podobe (para je neviditeľný plyn) skĺzne po povrchu. Užitočné napríklad medzi domácimi spotrebičmi.
Prísada do jedla meniaca chuť – založená na technológii Salvona. Štruktúra väčších a menších nano-guľôčok, ktoré po istom čase praskajú sľubuje stravníkovi zmenu chuti počas jedenia a tým pádom nový gurmánsky zážitok.
Elektronický papier – alebo vlastne nový ultra-tenký displej vyvíjaný izraelskou firmou má priniesť na trh prenosné DVD prehrávače a obrazovky, ktoré sa budú dať nosiť zrolované vo vrecku.
Papier z kameňa – prvé štósy sa už dostávajú k ľuďom. Papier je veľmi podobný tomu vyrábanému z dreva, tento sa robí ale z uhličitanu vápenatého – čiže šetrí lesy.
Plast, ktorý sa vo vode zväčšuje – výrobok z Texasu čaká na svoje využitie v praxi napríklad v paleontológii.
Vodivý suchý zips – je efektívnejší ako klasický starý zips. Technológia sľubuje oveľa vyššiu efektivitu pri spájaní háčika so sľučkou, takže vetrovky, batohy a podobne sa budú dať oveľa lepšie „zazipsovať“.
Priesvitný betón – práca maďarského architekta sa dá už teraz zohnať, ale málokto o tom vie. Priesvitná dlaždica obsahuje optické vlákna, ktoré umožňujú svetlu prejsť skrz.
Sklenené dlaždice citlivé na teplotu – menia farbu podľa teploty. Kalifornská spoločnosť ich zatiaľ používa v sprchových kútoch – sklo mení farbu tam, kde dopadá vodu. Vynález má ale nepochybne aj širší potenciál, na využití ktorého sa už pracuje.
Shrilk – pod týmto tajomným názvom sa skrýva „biologický plast“ extrahovaný z chitínu kreviet. Pevný a flexibilný materiál má široké využite v medicíne, oblečení, ale napríklad aj ako vrecia na odpadky alebo plienky – pretože sa prirodzene rozkladá.
Trblietajúce sa jedlo – naša strava väčšinou nemá odlesky a neodráža svetlo. V Connecticute však už vedia ako vyrobiť jedlé „trblietky“.
Papierová voština – papier v tvare včelieho úľa (má štrúktúru plástov) od holandského výrobcu je veľmi odolný ako obal a môže nahradiť klasické fólie so vzdušnými bublinkami.
