Nové chemické štúdie rozlúštili záhadu, čo sa stalo s legendárnym striebrom, ktoré Španieli vyťažili pred stáročiami po objavení Nového sveta. Konkrétne ide o bane Potosí v dnešnej Bolívii a Mexické náleziská. Podľa rozborov putovala podstatná časť striebra do Anglicka, kde sa striebro stalo súčasťou miestneho platidla.
S teóriou prišla dvojica Anne-Marie Desaultyová a Francis Albarède, ktorí skúmajú anglické mince od 14. storočia a používajú dve rôzne metódy. V striebre sa dá ich spôsobom vystopovať pôvod, kde sa drahý kov vyťažil – každý kov obsahuje špecifický chemický „odtlačok“ pozostávajúci z iných kovov, napríklad medi či olova. Každé nálezisko má svoj špecifický vzorec.
Podľa olova v minciach z čias panovania Márie I. (1553) usúdili vedci, že ruda musela mať okolo 200 miliónov rokov a jej pôvod bol zrejme v Európe. Neskoršie mince však razili z rudy, ktorá mala okolo 50 miliónov rokov, čo ukazuje na krajinu pôvodu Mexiko. Striebra z Potosí je v minciach veľmi málo, hoci svojho času to bol čo do kvantity ohromný zdroj prevyšujúci možnosti Mexika.
Vedci sa domnievajú, že príčina mohla byť jednoduchá – Španielom sa nevyplatilo transportovať striebro cez nepriepustné končiny Brazílie a preto zvolili východnú cestu po mori – a obchod v Číne. Stopy mexického a bolívijského striebra sa dajú nájsť aj vo francúzskych či talianskych minciach. No a prirodzene – do 18. storočia aj v španielskych.
Tieto informácie objasňujú niektoré dôvody historickej inflácie v Európe v 16. a 17. storočí.
