Angličania zrekonštruovali v digitálnej forme starú slávnu krčmu Blue Boar (U modrého kanca), kde spal v noc pred svojou smrťou Richard III, posledný vojoda z Yorku, zapálený bojovník vo Vojne ruží a posledný kráľ z rodu Plantagenetovcov. Zahynul v bitke pri Bosworthe, kde sa kráľovská moc definitívne dostala do rúk dynastie Tudorovcov.
Jedna z legiend vraví, že krčma sa pôvodne volala u Bieleho kanca, pretože Richardov emblém (ruža) bol biely. Po bitke vraj hostinský krčmu náhlivo premenoval, pretože modrá bola farba Tudorovcov (ružu mali však podobnú lancesterovskej, druhej strany vo Vojne ruží, pretože šlo o vzdialených príbuzných). Podobu krčmy poznajú Angličania z podrobných záznamov jednej rodiny v Leicesteri. Vo svojej dobe muselo ísť o dômyslenú a drahú stavbu, niečo ako dnešné luxusné hotely.
Richard III je obľúbená postava v literatúre či kinematografii. Väčšinou je zobrazovaný negatívne, napríklad pre svoje spory s bývalými buckinghamskými spojencami alebo nevyjasnenú smrť dvoch mladých princov.
Shakespeare ho vykreslil ako po krvi bažiaceho surovca. Shakespearovskému mýtu o hrbáčovi s uschnutou rukou podľahli možno aj miestni archeológovia, ktorí prehľadávajú bojisko pri Bosworthe, kde je dnes parkovisko. Našli kosti muža s krivou chrbticou a vojnovými ranami a niektorí sa domnievajú, že by mohlo ísť o Richarda. Je to však zrejme len zbožné prianie, tak ako v Egypte archeológovia pri každom náleze dúfajú, že ide o Nefertiti alebo na Slovensku vedci hľadajú Metodov hrob. Richard bol v skutočnosti často krutý, ale v tomto sa nelíšil od zvyšku anglickej šľachty.
O jeho poslednej jazde na bojisko a smrti koluje v Anglicku veľa mýtov – napríklad, že ho poníženého a nahého hodili do rieky, alebo že ho potajomky pochovali miestni františkáni.
