Ťavy sú pútnikmi púšte. So zásobou tuku v hrboch dokáže prežiť veľmi nehostinné a horúce podmienky dlho bez vody. Ale dnes vedci zisťujú, že prapredok ťavy žil kedysi dávno v artických krajoch.
Nález fosílnych zvyškov obrej ťavy pochádza zrejme z obdobia okolo 3 miliónov rokov. Paleontológovia si myslia, že biologická výbava ťavy – dlhé nohy, kožuch, metabolizmus a spôsob vytvárania zásob v tele – mohol výborne slúžiť aj na ďalekom severe, v časoch keď sa tu miesili lesy s tundrou. Takže dnešné ťavy, ktoré žijú v teplých krajoch, by teoreticky mohli pochádzať z druhu, ktorý žil veľkú časť života v mrazoch.
Objav sa podaril pracovníkom kanadského Múzea prírody v Ottawe na arktickom ostrove Ellesmere. Našli 30 kúskov ťavej stehennej kosti, ktorá bola asi o tretinu väčšia ako majú dnešné ťavy. Takže takýto jedinec by meral 2,7 metra a vážil skoro 900 kilogramov. K teórii, že ide o kosť predchodcu jednohrbého dromedára prišli paleobiológovia analýzou kolagénnych bielkovín, ktoré zo všetkých cicavcov zodpovedali ťaviemu štandardu.
Podobný nález sa podaril pred časom aj v kanadskej oblasti Yukon. Na základe týchto dát vedci tvoria obrázok akejsi Paraťavy, ktorá žila pred miliónmi rokov, v časoch, keď sa muselo dať prejsť z Aljašky do Ruska pešo po zemi.
