Až 45 veľrýb uviazlo na pláži v známom floridskom Národnom parku Everglades. Desať z nich už uhynulo. Zvyšné živočíchy sa snažia dobrovoľníci odtlačiť naspäť do mora, šance na záchranu všetkých sú ale nízke.
Veľryby nasledovali vedúce jedince na odľahlú pláž, kde sa dostali do vody vysokej len necelý meter. Tým pádom na plytčine nie je možné použiť ťažné lode. V takejto situácii ostáva záchranárom len dúfať v silu odlivu v Mexickom zálive.
Kvôli reliéfu dna to ale nie je veľmi pravdepodobé, že by morské cicavce boli schopné sa vrátiť do svojej vzdialenej domoviny. Sprvu sa dobrovoľníci snažili veľrybám člnmi zablokovať prístup na pláž – neúspešne. Kvôli nedostupnosti vzdialenej pláže je tiež vylúčené použiť na záchranu žeriavy alebo inú ťažkú techniku.
Ak sa pomôcť veľrybám (ktoré sú asi 3-4 dlhšie ako dospelý človek a oveľa ťažšie) nepodarí, je možné v prípade biedneho stavu ich usmrtiť, aby sa netrápili. Tento poddruh Globicephala totiž nie je na zozname ohrozených živočíchov. Udalosť by teda nemala mať vplyv na celkový stav druhu.
Veľryby sú veľmi sociálne zvieratá. Práve ich súdržnosť neraz odsúdi na zánik celú skupinu. Ak sa vedúce zviera dostane do problémov, zvyšok rodiny ho nasleduje. Ročne zahynú na plážach po celom svete stovky veľrýb, delfínov a vorvaňov. V extrémnych prípadoch môžu spoločne na plytčine zahynúť až stovky veľrýb, väčšinou je to do dvadsať kusov.
Ľudí tieto „samovraždy“ už dlho fascinujú, hoci je veľmi pravdepodobné, že práve my za smrť veľrýb môžeme. Dôvody zbytočnej smrti nie sú dodnes jasné. Teórií je viac. Napríklad, že ľudia svojou činnosťou dramaticky zmenili stav potravy v oceánoch a prinútili veľryby pohybovať sa v neznámych vzorcoch. Lov týchto obrov bohatých na mäso alebo loj používaného na sviečky narúša významne populáciu veľrýb. Iné teórie hovoria o tom, že vedúca veľryba môže trpieť chorobou, napríklad zápalom pľúc, chemickou otravou alebo že sa skupina veľrýb snaží na plytčine ukryť pred žralokmi. Kedysi ľudia žilo na pobreží málo ľudí a preto máme z histórie skreslené údaje.
Ďaľšia teória spomína premenu magnetických pólov a tým pádom dezorientáciu. Tá môže nastať aj po zrážke veľryby s loďou a následným omráčením. Prirodzené navigačné schopnosti živočícha tiež určite rušia lodné a vojenské sonary (námorníctvo USA dodržiava sonarové ticho vo vodách v blízkosti Kalifornie práve kvôli veľrybám), poprípade lodné skrutky a iný hluk, ktorého ľudia vyrábajú v oceánoch veľmi veľa – veľryby majú vynikajúci sluch. A možno za to môže aj vysoká inteligencia zvierat – prirodzený inštinkt ustupuje pred vrodenou zvedavosťou.
