Autoradmin

Karen L. Kingová z Harvardskej univerzity predstavila verejnosti kúsok papyrusu, podľa ktorého vraj mohol byť Ježiš Kristus ženatý. Uviedla, že ide o jediný staroveký text, ktorý sa výslovne zmieňuje o tom, že Ježiš mal ženu. Profesorka Kingová je teologička a odborníčka na dejiny kresťanstva. Domnieva sa, že pod výrazom „moja žena“ sa rozumie Mária Magdaléna.

Fragment textu má byť kópiou časti evanjelia z druhého storočia písaného v gréčtine z druhého storočia. Podľa Kingovej ranní egyptskí kresťania verili, že Ježiš bol  ženatý. Dodala tiež, že to nie je dôkaz o Ježišovom údajnom manželstve, ale o otázkach manželstva a viery, ktorými sa prví kresťania zaoberali v tej dobe.

Dokument predložila na 6-dňovej konferencii v Ríme. Teológovia nabádajú k opatrnosti kvôli nejasnému pôvodu textu. Vraj patrí súkromného zberateľovi, ktorý požiadal Kingovú o preklad a analýzu. Tá predložila teóriu, podľa ktorej začali kresťania asi po 100 rokoch od Ježišovej smrti preberať výhody manželského zväzku.

Po smrti slávneho astronauta politici uvažovali, že pochovajú Armstronga vo Washingtone. Štátne pohreby v hlavnom meste USA sú zvyčajne vyhradené len pre prezidentov. Naposledy sa tu takto lúčila americká verejnosť s Geraldom Fordom v roku 2006 (Ford bol jediný prezident v histórii, ktorý nebol zvolený ako prezident alebo viceprezident). Posledného „neprezidenta“ generála Douglasa McArthura pochovali päť rokov predtým než sa Neil Armstrong ako vôbec prvý človek prechádzal po mesiac 20. júla 1969.

Štátny pohreb zahŕňa delostrelecké salvy, či výstrely zo zbraní všetkých piatich zložiek americkej armády. Rakva býva uložená na delostreleckej lafete, bohoslužba sa slúži v Národnej katedrále vo Washingtone. Tá sa nakoniec na podnet NASA aj konala.

Napokon ostatky Neila Armstronga pochovali na predmestí Cincinnati v Ohiu. Armstrong sa za života väčšinou stránil publicity a aj rodina si želala pokojnú rozlúčku. Posledný hold prišli vzdať Edwin Aldrin, John Glenn a iní slávni kozmonauti. Nad cintorínom preletela bojová letka, ktorá lieta iba na pohreboch pilotov. Aldrin, druhý člen posádky Appolo 11 povedal, že nepoznal v živote lepšieho pilota ako Neila. V celej krajine viseli vlajky na pol žrde.

Prezident Barrack Obama Armstronga a jeho príbeh dal za príklad mladým ľuďom, hoci Armstrong kritizoval Obamu v súvislosti s vesmírnym program -práve pri svojom poslednom výstupe na verejnosti.

Ako pilot slúžil Armstrong už v Kórejskej vojne, za života pilotoval vraj okolo 200 rôznych lietadiel. Svoju rolu v projekte Apollo 11 popisoval skromne ako hru náhody. Svoju zručnosť pilota naplno preukázal pri náročnom pristávacom manévri na Mesiaci, keď osud podujatia visel na vlásku.

Armstrong zomrel v Ohiu vo veku 82 rokov na následky zdravotných problémov so srdcom.

Prvý slovenský vedec Ján Tkáč z Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) získal vzácny grant od European Research Council (ERC). Ide o významnú poctu, vďaka ktorej bude môcť vedec mladej generácie pracovať na svojom projekte s názvom Elektrochemické lektínové a glykánové biočipy integrované s nanoštruktúrami.

Za zložitým názvom je výskum z oblasti glykomiky, ktorá je v súčasnosti jednou z najprogresívnejších vedeckých disciplín. Z roka na rok pribúdajú dôkazy, že glykány alebo sacharidy zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v procesoch ľudského tela.„Poznatky sa získavajú vďaka technike biočipov, ktorými analyzujeme veľké množstvo vzoriek v krátkom čase,“ vysvetľuje Ján Tkáč. Za cieľ projektu si určil aplikáciu biočipov v rozpoznávaní glykódu, čo môže v praktickom živote pomôcť pri vývoji prírodných vakcín a liečiv.

Glykány sú na informácie bohaté molekuly zodpovedné za uskladnenie a kódovanie „povelov“ v bunke, tak aby bunka zostala „fit“. Je teda veľmi dôležité aby sa „glykokód“ presne dešifroval kvôli správnemu fungovaniu bunky. Mnohé škodlivé mikróby si vyvinuli veľmi rafinované spôsoby ako tento „glykokód“ prelomiť napr. aj „ukradnutím“ glykánovej identity, aby boli dobre maskované.

Druhou dôležitou oblasťou využitia je diagnostika ochorení. Podľa držiteľa ERC grantu sa napr. rakovinové bunky líšia od zdravých tým, že majú na povrchu viac sacharidov a na základe toho sa môže podariť vyvinúť prostriedky, ako už v počiatočnom štádiu zistiť tieto odchýlky buniek. „Na to budeme musieť vyvinúť vysoko citlivé zariadenia a využijeme nanomateriály, čo sú materiály s veľmi malými rozmermi asi sto tisíc krát tenšie ako ľudský vlas, s vynikajúcim vlastnosťami.“ Následne bude možné pokúšať sa o výskum na reálnych vzorkách ako napr. krvná plazma. Projekt by mal naplno odštartovať  na jeseň alebo začiatkom zimy tohto roku.

Výskum Jána Tkáča, ktorý je členom tímu Petra Gemeinera, má aktívnu podporu Oddelenia glykobiotechnológie. Grant ERC je významný v tom, že sa prísne posudzuje,  udeľuje sa jednotlivcom a plne podporuje kompletný výskum. Špecializuje sa najmä na mladú generáciu úspešných vedcov. (zdroj informácií: www.sav.sk)

Únik mozgov z Európy do Spojených štátov amerických je realitou. V roku 2001 napríklad odišlo z krajín Európskej únie do USA viac ako 30 tisíc vedcov.I keď sa potom odliv vedeckej elity pravdepodobne spomalil, isté riziko nedostatku vedcov Európe hrozí.
Podľa bývalého komisára EÚ pre výskum Phillippa Busquina potrebuje Európa približne 700 000 vedcov na to, aby splnila plán Lisabonskej stratégie. Podľa tohto plánu má byť Únia do roku 2010 najkonkurencieschopnejšou ekonomikou, a preto odborníci tvrdia, že treba investovať do vedy a vzdelávania. Každá európska krajina by mala čoskoro investovať minimálne 3 percentá HDP do výskumu, aby starý kontinent neprichádzal o cenné ľudské a intelektuálne bohatstvo na úkor Spojených štátov.

Vyššie platy a kvalitnejšie technologické zázemie sú silným motívom pre výskumníkov, aby si predlžovali pobyt za hranicami aj mimo stáží.
„Aj my musíme vybaviť aspoň špičkové pracoviská kvalitnými technológiami,“ myslí si prorektor pre vedu a výskum Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer. „Inak to bude zlé nielen pre univerzitu, ale pre celú krajinu.“
Európska únia si sľubuje zlepšenie situácie najmä od rozšírenia reintegračných a návratových programov pre vedcov. Tiež sa chystá vytvorenie európskej siete asistenčných centier pre výskumníkov, na zlepšenie internetových informačných služieb a na transfer vedomostí smerom do málo rozvinutých regiónov únie a kandidátskych krajín. V rámci ďalších aktivít sa komisie v oblasti boja proti úniku mozgov bude zaoberať odstránením právnych a administratívnych prekážok mobility vedcov (napríklad sociálneho zabezpečenia, uznávania diplomov a podobne) a koordinácie národných politík vo výskumnej oblasti.

SME, príloha Kariéra, 5. 10. 2004

„V minulosti vzdelanci študovali vo viacerých európskych mestách, pracovali v ďalších a nebol to žiadny problém. Až po druhej svetovej vojne sme postavali bariéry medzi krajinami, aj medzi inštitúciami, uzatvorili sme sa.A toto v nás pretrváva a vo vzdelaní to veľmi prekáža,“ tvrdí predseda rezortnej koordinačnej komisie pre európske záležitosti Vladimír Šucha. „Existuje mnoho spôsobov mobilít, ale u nás sa uplatňuje väčšinou iba ten, že ľudia odchádzajú do zahraničia. Musíme vytvoriť podmienky na to, aby k nám prichádzali aj zahraniční vedci, aby tu žili a pracovali.

Keď prídete do cudzej krajiny aj s rodinou chvíľu vám trvá, kým nájdete vyhovujúce bývanie, školu pre svoj deti, lekára, s ktorým sa dokážete dohovoriť. Túto podporu by mali vedcom na zahraničných stážach poskytnúť mobilitné centrá. Budú slúžiť na to, aby „hosťujúci profesori“ nemuseli strácať neprimerané množstvo energie a času, kým si vybudujú sociálne zázemie. Na Slovensku vznikli dve takéto centrá – jedno na Technickej univerzite v Košiciach a druhé v Slovenskej akademickej informačnej agentúre. Tento projekt sa v súčasnosti realizuje v 33 krajinách Európy – všade sa postupne otvárajú mobilitné centrá a sprístupňujú mobilitné portály. Centrá navzájom spolupracujú v rámci európskej siete mobilitných centier ERA-MORE. Dôležité je aj vytvorenie národných mobilitných portálov, ktoré majú prispieť k priaznivejším podmienkam pre mobility výskumných pracovníkov.
„Mobilitné centrá sú na to, aby vám v cudzej krajine poradil niekto s vybavovaním základných vecí, kto ovláda jazyk, miestne zvyklosti a podmienky,“ vysvetľuje delegátka programového výboru pre ľudské zdroje a mobility Marcela Groholová. „Mali by slúžiť aj našim špičkovým pracovníkom, aby išli von a to know-how, ktoré tam získajú priniesli späť.“

Niektorí tomuto projektu vyčítajú, že ešte zvýši odliv mozgov zo Slovenska. Prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov si však myslí, že centrá sú dobrou myšlienkou. „Tento projekt netreba vnímať optikou úniku mozgov,“ hovorí Mesežnikov. „Dobré je všetko, čo pomáha formovať spoločný vedecký priestor. Brániť sa tomu je zbytočné. Takéto projekty naopak môžu pomôcť prekonať existenčné otázky.“

SME, príloha Kariéra, 5. 10. 2004