KategóriaOstatné

Predstaviť si spoločnosť oslobodenú od fyzickej meny je zábava. Bezhotovostná spoločnosť je však stále utópia – to uznávajú aj poprední ekonómovia.

Bezpečnosť, žiadne falšovanie, každú transakciu je možné vystopovať… Tak skoro to u nás asi nebude. Podľa údajov bánk je u nás síce aktívnych vyše päť miliónov platobných kariet, zákazníci však konzervatívne trvajú na hotovostných platbách. Bez fyzických peňazí vo vrecku sa necítime dobre. Doba kešu nekončí.

Banky na klientov tlačia, aby viac platili kartami. Výbery z bankomatov sú spoplatnené, kým pri bezhotovostnej platbe vám dokonca môže banka určitú drobnú sumu vrátiť. Ak ste podnikateľ či živnostník, musíte byť väčšinou povinne vybavení registračnou pokladňou s európskymi parametrami. Ako často sa však stáva, že pri otázke „Dá sa platiť aj kartou?“ zavrtí predavač alebo čašníčka hlavou? Až príliš často.

Cena za platobné terminály nemusí byť vysoká – niekoľko desiatok eur mesačne za prenájom a určité percentá z transakcie. Avšak – dá sa s poskytovateľom dohodnúť na lepších podmienkach, napríklad od určitej mesačnej výšky obratu vám môže nájomné odpustiť. Podľa bankových údajov bolo za rok 2013 u nás vyše 40 tisíc POS terminálov. Dnes je to číslo určite vyššie, ale stále nie každá prevádzka je týmto zariadením vybavená.

Tak si vymenujme dôvody, prečo na prevádzke platobného terminálu profitujete aj vy ako podnik a aj váš zákazník. Tak za prvé – riešenie ako napríklad erPAY v sebe kombinuje platobný terminál a zároveň aj funkcie europokladne. O legálnosti transakcií niet pochýb, všetky pohyby sú prehľadne uchovávané v databázach a môžete sa k nim dostať online. Z pohľadu zákona je všetko v najlepšom poriadku.

V takomto termináli môžete naúčtovať aj hotovostné platby. Veľmi zaujímavá je možnosť bezkontaktnej platby, čoraz viac obľúbenejší spôsob pri platení malých súm. Nič rýchlejšie v súčastnosti skrátka neexistuje.

Terminál je menší ako klasická europokladňa. Dá sa nosiť na opasku, zmestí sa do auta (užitočné pre taxikárov) a podobne. Obsluha je nenáročná, systém je ľahko pochopiteľný a prijíma aj darčekové či zľavové poukážky, elektronické stravenky, dokáže si poradiť aj v platbe v cudzej mene. Dokonca sa cez neho dá dobíjať kredit u mobilného operátora alebo sa dá rozšíriť o aplikáciu Národnej bločkovej lotérie.

A teraz sa dostávame, prečo je pre zákazníka zaujímavejšie platiť bezhotovostne (a prevádzky s touto ponukou získavajú výhodu pred konkurenciou). Z pohľadu prostého človeka sa vám stenčí peňaženka, nemusíte sa zaoberať drobnými mincami. Ako píšeme vyššie, nemusíte platiť za výbery z bankomatu a dostávate určitý cashback (nie je to pravidlo u každej banky, na druhej strane existujú vernostné programy – zbieranie bodov za určité prekonané limity a s tým spojené odmeny).

Z pohľadu bezpečnosti je platobná karta určite ďaleko pred hotovosťou. So stratenými alebo ukradnutými peniazmi väčšinou nič nenarobíte, kartu ľahko zablokujete jedným telefonátom. S kartou sa môžete „vykúpať“, napríklad keď zmoknete alebo ju zabudnete pri praní vo vrecku. Maximálne zničíte čip, banka vám operatívne vystaví novú kartu. S kartou sa dajú riešiť rôzne poistenia, internetové platby a pri platbe môžete ísť dokonca do mínusu (ak máte na nej nastavený debet).

Virtuálne technológie prichádzajú. A s nimi možno aj virtuálne kasína.

Keď pred vyše 500 rokmi začal Johann Gutenberg tlačiť knihy, znamenalo to absolútnu informačnú revolúciu, koniec stredoveku. Gutenbergovi sa zdalo dôstojné, že prvá masovo šírená kniha bude biblia. No menej sa už spomína, že rozvoju kníhtlače pomohli následne hlavne „nižšie žánre“. Všelijaké pamflety, ohováračky a veru aj dobová erotika.

Takisto sa vraví, že za rozvojom technológií VHS kaziet, CD-čiek a DVD-čiek – boli tiež nižšie „adult“ žánre. No a o rozvoji internetu alebo webového videa ani nehovoríme. Je to trochu paradox, ale naozaj len trochu. Ak by bola virtuálna realita a nové technológie iba monopolom jednej firmy, trebárs Sony, určite by sa dohliadlo nad to, aby technológia bolo použitá len na rodinný obsah. Ale čím viac spoločností sa o toto odvetvie zaujíma, tým viac je jasné, že pred VR nezostane nič imúnne.

Virtuálna herňa

Tak napríklad hazardný priemysel. Už teraz existujú kasína vo virtuálnej realite. Doslova a dopísmena, graficky síce vyzerajú ako desať rokov stará hra, no inak je „vnútri“ všetko, čo v ozajstnom kamennom kasíne. A všetko čo potrebujete je napríklad len smartfón, aplikácia a dokúpiteľné okuliare… Žeby toto bola budúcnosť gemblingu? Verte či nie, majitelia kasín sa schádzajú na vlastných konferenciách a presne túto problematiku už niektorí preberajú.

Väčšina virtuálnych kasín je zatiaľ vo forme osekaných dem – tak ako samotná VR technológia, ktorá ešte nespustila svoju revolúciu. No reálne hrať vo virtualite dokážete už v tomto momente. Ak nie ste rozhodnutí konzervatívne preferovať staršie a osvedčené postupy, viď Casino Recenzie.

Znie to logicky – ozaj ste čakali, že v potencionálnej virtuálnej realite sa budeme hrať len akčné hry alebo adventúry? Prechádzať sa po trojrozmernom modeli londýnskeho Toweru alebo katedrále Notre-Dame? Veru nie. Ak sa VR stane vážnym hráčom na trhu, kasína pôjdu do toho naplno. A pre veľa hráčov to bude ideálny spôsob hrania (priznajme si, že je plno hráčov, ktorí nemajú radi okolo seba davy, nechodia do spoločnosti, poprípade sa boja, že by ich pri hraní mohol vidieť zamestnávateľ alebo niekto známy).

Otázka teda nestojí, či sú virtuálne kasína možné, ale ako a kedy sa podarí masovo spojazdniť VR infraštruktúru. Technológia má zatiaľ stále svoje muchy (mimochodom, prvý pokus o jej nasadenie bol už pred dvadsiatimi rokmi). V momente ako bude VR užívateľsky dostupné a nebude vás z toho bolieť hlava, veľké herné spoločnosti vám ponúknu možnosť hrať klasické hry ako poker za peniaze v ich naprogramovanej realite. Hazardné hry majú tu výhodu, že nevyžadujú perfektnú a superdrahú grafiku, ktorú vyrába tím 200 ľudí.

Budúcnosť je dnes

Niekto sa možno spýta, prečo by ste si mali dávať na hlavu helmu a do každého oka si nechať vysielať časť 3D obrazu, keď už dnes je možné hrať pohodlne online, chatovať si pritom s priateľmi a využívať tisíc ďaľších vymožeností. Nuž, možno pred 10 rokmi si nikto nevedel predstaviť, že v roku 2016 bude 50 % všetkých prístupov do online kasín zo smartfónov a tabletov. Dôležité je, aby sa výrobcovia VR hardvéru a softvéru vyhli starým chybám (napr. 3D televízory atď.)

Hranie nie je len „mačkanie tlačítka“, je to komplexný psychologický proces, skúsenosť, hráč potrebuje byť vizuálne stimulovaný, potrebuje novinky a pohodlie. Nové technológie sa pokúsia vstúpiť mu do života a budú minimálne zčasti úspešné. Ale to zistíme až časom.

Budú nahradené papierové gastrolístky elektronickými kartami? Zatiaľ to s určitosťou povedať nevieme – bol by to však krok dopredu.

V západných krajinách Európskej únie sa stravovacie karty používajú už vyše dekádu. K nám táto technológia dorazila pred zhruba siedmimi rokmi a presadzuje sa viac-menej pozvoľne. Dôvodom sú konzervatívne návyky nášho obyvateľstva a tiež istá politická neochota. Skrátka a jednoducho, zvyk je železná košeľa. Svedčí o tom aj prieskum nedávno uverejnený v slovenských médiách – až 80 percent obyvateľstva je so systémom lístkov istým spôsobom spokojných.

Pritom spomínaný systém gastrolístkov má aj dosť nevýhod. Tak napríkad to, že sa z nich nedá vydávať. Niektorí politici kritizujú fakt, že provízia pre emitovacie firmy je príliš vysoká (dokonca padla vysoká pokuta od protimonopolného úradu, ale to je už iná debata). Lístky sa občas nedostanú ku každému pracovníkovi v potrebnej lehote a zákon nie je vždy doslovne dodržiavaný. A to si ešte pamätáme, keď sa za „gastráče“ istý čas dali kupovať aj cigarety a alkohol – čiže bol úplne obchádzaný dobrý úmysel zabezpečiť zamestnancom riadne stravovanie sa. V roku 2011 mali papierové okolkované kupóny už namále. Ale podarilo sa im prežiť dodnes.

Pre & proti

Stravovacia karta ponúka výhody rovno trom zúčastneným stranám. Zamestnávateľovi, zamestnancovi (stravníkovi), aj prevádzke, kde sa druhý spomínaný dostane k jedlu. Zamestnávateľ si môže znížiť náklady aj prácnosť s rozdeľovaním lístkov (kartu vydá len raz, pričom má dlhú živnotnosť). Stravník zase minie len toľko peňazí, koľko presne jeho nákup stojí – a zostatok je prenositeľný do ďaľšieho obdobia. Karta v peňaženke nezaberá toľko miesta ako drobné v hotovosti…

Nuž a napokon o zaujímavú finesu ide aj z pohľadu prevádzkara, ktorý pripravuje alebo predáva potraviny. Ten može digitalizáciu použiť na vernostný systém pre zákazníkov, na zvláštne ponuky prostredníctvom elektronickej aplikácie a podobne. Nehovoriac o tom, že všetci zúčastnení ocenia bezpečnosť a flexibilitu. Alebo trebárs fakt, že v rôznych regiónoch a v rôznych reštauráciách sú veľmi rozdielne ceny za obed, nie je tiež úplne zanedbateľný.

Bezhotovostný vek

Ide pri tom všetkom len o jednu „kartu“ v peňaženke naviac? Najvyspelejšie spoločnosti na svete smerujú k úplnemu bezhotovostnému styku. V niektorých škandinávskych krajinách je debata o zrušení hotovosti nie o tom či áno alebo nie, ale kedy. Elektronická stravenka je bezpečná podobne ako iné karty – ak vám ju ukradnú, jednoducho ju zablokujete. To sa s lístkami nedá. Platba kartou je možná tiež bezkontaktne. Práve pri jedle a malých sumách je to ideálny spôsob, jednoduchšie platenie už sotva niekto vymyslí.

Niektoré zdroje tvrdia, že Slovensko je v zavádzaní týchto kariet o štyri roky popredu pred Českom (prvá funkčná stravenka nového typu sa u nás objavila v roku 2009). Na čele trendu stoja hlavne najväčšie nákupné reťazce ako Tesco či Jednota – tie sú totiž vždy za bezhotovostné technológie a novinky. Systém zatiaľ preferujú viac malé firmy a živnostníci ako väčšie firmy, ktoré sú v tomto konzervatívne. Ako zvyčajne, najväčší problém je celospoločenská a legislatívna dohoda o tom, kto má za čo koľko platiť. Technologicky riešiť už nie je čo – problematika je už len v právnej rovine.

Žiadna technológia alebo vedecká oblasť sa nerozvíjajú rýchlejšie ako internet. Čo na sieti za 10 rokov vám nevieme povedať. O čo sa ale niektorí pokúsia – to si už môžeme v skratke zhrnúť.

1. Miesto webu Facebook. Jedného dňa možno nebude treba klasických stránok… všetko by radi prevzali sociálne siete. Už dnes nakupuje cez Facebook pol miliardy ľudí. Niet divu, že sa im strojnásobili zisky. Dnes už môžete mať e-shop implementovaný na Facebooku a „zajtra“ pribudne ďaľšie tlačidlo na bazár. Nieže klasické kamenné obchody to majú ťažšie – už to majú ťažšie aj e-shopy.
2. Učiaca sa umelá inteligencia. Čo ak AI robotov či programov dokáže spozorovať vlastné chyby a učiť sa na nich? Laboratórium Tellex v Providence tvrdí, že podobná technológia môže byť na svete už v rozpätí od troch do piatich rokov. Zatiaľ vývojári snívajú len o robotoch vykonávajúcich domáce práce… hádam veci nedôjdu až k tomu, že nás pred Skynetom bude musieť zachraňovať John Connor :).
3. SSL certifikáty zadarmo. Po mnohých hackerských aférach sa dôležití internetoví hráči vedení Googlom rozhodli, že každá komunikácia cez internet musí byť šifrovaná tzv. SSL certifikátmi (projekt HTTPS everywhere). Je to dôležité všade tam kde sú citlivé dáty alebo sa platí peniazmi. Dosiahne sa to jednoducho – webmasterov majú k tomu motivovať „pozitívne body“ vo vyhľadávaní. Inými slovami SEO optimalizácia webstránok má zahŕňať aj spomenutý prechod na nový protokol. Kedysi tieto certifikáty stáli aj stovky eur, dnes už sú oveľa lacnejšie, no zadarmo ich majú k dispozícii stále len non-profit stránky. Projekt Let’s Encrypt by to mal zmeniť – zatiaľ je všetko len v beta fáze
4. Databáza DNA na App Store. Ľahko dostupné dáta na internete majú poskytnúť účinnú pomoc pri liečbe vrodených chorôb, identifikovať predispozície vášho organizmus a podobne. Ľudský genóm obsahuje obrovské množstvo informácií, ktoré sa vedci snažia rozpliesť. Spojenie softvérového riešenia a drobných vzoriek DNA majiteľov aplikácií môže v medicíne teoreticky znamenať revolúcii.
5. Všetko pripojené k internetu. Celosvetová sieť už nie je len médium slúžiace na komunikáciu medzi počítačmi. Bezdrôtové zariadenia prudko zlacňujú a dnes už môžu byť k internetu pripojené nielen autá, ale napríklad aj žiarovky alebo mixéry. A nemusia čakať na príkazy, môžu robiť vlastné rozhodnutia. Ak nepočítame ľudí na internete, takýchto „vecí“ pripojených na sieť existuje už 20 miliónov a do desiatich rokov sa môže ich počet znásobiť.
6. Nabíjanie cez WiFi. Kedysi o prenose energie vzduchom sníval Tesla a staval svoju obrovskú vežu. Táto technológia však bude mať oveľa menšiu podobu. Naše zariadenia sa budú nabíjať z blízkych televízií či rádií – iba prostredníctvom bezdrôtovej Wifi. Nie je to nový objav – signály proste obsahujú určité malé množstvo energie. Jedna z verzíí technológie sa vyvíja napríklad na University of Washington.

Voľakedy sme sa snažili natočiť správne anténu na terestriálny vysielač, dnes chytáme signál pohodlne priamo z obežnej dráhy našej planéty.

Nastavenie satelitu si teoreticky môže skúsiť aj laik – neodborník. Ak však máte panický strach z termínov ako elevácia, azimut či polarizačný uhol, určite to necháte na odborníkov. Ostatne, každá parabola má svoj vlastný návod a nie každý človek sa priatelí so skrutkovačom. Technici navyše majú so sebou malé obrazovky, na ktorých okamžite vidia výsledok svojej práce (čiže niektorí postupujú aj metódou hľadania). V zásade platí, že satelit musí byť umiestnený napevno tak, aby medzi ním a družicou nebola žiadna prekážka. Napríklad iný dom, tvrdé sklo, stromy, či iná parabola znamenajú, že vám bude vaša káblovka oznamovať „no signal detected“ alebo podobnú hlášku.

K pohodlnému príjmu signálu sa občas pridružia problémy. Napríklad silný vietor môže satelitný tanier odkloniť – najmä po veľkých búrkach majú technici plné ruky práce. Preto sa aj inštalácia či oprava odporúča robiť len najmä cez slnečné bezoblačné dni. Kývaniu taniera sa dá najlepšie zabrániť poctivou montážou, držiaca konzola musí byť v pravom uhle, skrutky dobre utiahnuté a podobne.

Problém môže nastať aj keď máte satelit namierený na jednu družicu, ale z nejakého dôvodu potrebujete zmenu, alebo dokonca duálny systém (napríklad službu Skylink je možné sledovať na viacerých pozíciách). Občas sa môže stať, že namierite svoj satelit náhodou na nesprávnu družicu a dokonca aj chytíte zmysluplný signál (ktorý sa po pár dňoch ale automaticky zablokuje). Družíc je na nebi veľké množstvo. Správne nastavenie satelitu vám pomôže zamerať sa presne na družicu, ktorú potrebujete.

Prvá družica na obežnej dráhe bol sovietsky Sputnik. V čase, keď do vesmíru vyletel prvý človek, obiehalo okolo Zeme už dvesto ľuďmi vyrobených objektov. Za polstoročie sa toto číslo zmnohonásobilo. V roku 2009 už došlo aj k prvej zrážke družíc. Jeden satelit zostrelila čínska raketa – pri oboch prípadoch vznikli tisíce drobných úlomkov. Na obežnej dráhe začína byť trochu tesno. V máji do vesmíru poletí aj prvá slovenská družica skCUBE.

A na záver ešte jeden trik – ak nemáte ani buzolu a ste leniví  na počítanie uhlov, môžete skúsiť svoj satelit nastaviť jednoducho podľa susedov a ich parabol.

Uhlie, drevo, nafta… pomaly patria k archaickým spôsobom kúrenia. Moderný je plyn. Je ekologický a ekonomický. Ľahko sa dopravuje – a tu je ďaľších 10 dôvodov, prečo sa vyplatí ho používať:

1. Plynofikácia na Slovensku pokrýva 94 percent obyvateľstva, dĺžka potrubia je 33 tisíc kilometrov a SPP stále investuje do už existujúcej siete.

2. Získavanie iných druhov palív je stále náročnejšie. Napríklad uhlie, mnohí ľudí si určite pamätajú, že kedysi ho bolo oveľa viac a dalo sa ľahšie zadovážiť.

3. Odpadajú starosti s komínom a bezpečnosťou. Sadze už vývod z kotla neupchajú, pri pálení zemného plynu totiž vzniká len para.

4. Plyn je rýchly na podpal, rozhorí sa prakticky okamžite. Preto napríklad aj prietokové plynové ohrievače dokážu okamžite zohriať vodu. Rýchle rozkúrenie miestnosti, žiadne mrznutie vnútri.

5. Varenie s plynom je veľmi príjemné. Okrem toho, že šetríte trochu tepla (sporák spoľahlivo zohreje kuchyňu), tak môžete zabudnúť na dlhočizné rozohrievanie sa elektrických platní.

6. Nemusíte uprostred noci vstávať, aby ste doplnili palivo, poprípade večer a ráno starostlivo vypočítavať, koľko treba naložiť do kotla, aby oheň vydržal niekoľko hodín. A čo také prehadzovanie tony uhlia lopatou do kotolne? Túto „kratochvíľu“ dnes už našťastie mnohí nepoznajú.

7. Plyn je jedným z najčistejších spôsobov pálenia, určite produkuje oveľa menej emisií ako uhlie alebo nafta. V dnešnej „preuhlíkovanej“ spoločnosti sa to cení.

8. Ľahká regulácia teploty v dome je nezanedbateľná výhoda. S plynom je to skrátka jednoduché, intenzita sa veľmi ľahko nastavuje, dokonca si môžete všetko naprogramovať dopredu a potom sa termostatu dlhú dobú nedotýkať.

9. Ešte stále je plyn u nás veľmi lacný. A dúfajme, že vďaka plynovodu z Ruska ešte dlhú dobu bude. V prípade výpadkov (napríklad kvôli politike) disponuje Slovensko plnými zásobníkmi, ktoré ako rezerva vydržia pomerne dlhý čas.

10. Bezpečnosť nie je na poslednom mieste – a plyn je veľmi bezpečný. Hoci sa niektorí ľudia obávajú úniku alebo aj výbuchu plynu, faktom je, že nehody sa stávajú častejšie s inými palivami, plynárenstvo má veľmi vysoký štandard dbania na bezpečnosť.